S L O V E N O
KONSTRUKTE MODERNE SLOVANE LINGVA
BAZE GRAMATIKA - základná gramatika
ABCD - abeceda
a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, r, s, t, u, v, z
22 základných písmen / hlások
' - pomocný znak pre tvorenie iných hlások
c' = č
s' = š
z' = ž
h' = ch
dz' = dž
q, w, y, x, ch - použitie len vo vlastných menách (Sydney, Cyprus, Egypt, Quito, Olympia, Otawa, Aachen, Chemnitz, Mexiko)
Písanie mien/názvov prevzatých z iných jazykov, napr. Lydia, Yvonne, Quatro, Xavier, Felix, Willson, New York,, Wiena
Originálne názvy : Londin, Paris, Beograd ( ale Anglia - Anglicko, Vele Britania - Veľká Británia )
dz' (dž) - ( napr. dz'em, dz'us, dz'ez, dz'avot, dz'ban, lodz'ia, Dz'ibuti )
i = y (olimpiada, diza, fizika, dinamika, simbol, bicikel )
SUBSTANTIVI - podstatné mená
SINGULAR - Jednotne cislo - má prirodzený tvar :
sport, dinamika, olimpiada, diza, otec, mama, devica, junak, deta, mitologia, veda, radio, hiperbola, fikcia, stancia,
papir, teleskop, planeta, kosmos, more, ezero (jazero), reka (rieka), gora (hora), metal (kov), gas (plyn),aeroplan, vicitor(víťaz)
denar (peniaz), z'itie (život), kon (kôň), c'ovek / human (človek), zver (zviera), dimenzia (rozmer), kombustia(spalovanie)
ekipaz' (posádka)galaksia, orbita(obežná dráha), raketa, erupcia(výbuch), gravitacia(príťažlivosť), univerzum(vesmír)
PLURAL - Množné číslo sa tvorí pridaním - i na koniec podstatného mena
lumen - lumeni, otec - oteci, brat - brati, komputer - komputeri, sport - sporti, brat - brati, kamarat - kamarati,kastel-kasteli
nacion - nacioni, dar - dari, zover - zoveri, denar - denari, aeroplan - aeroplani(lietadlá), aviatist - aviatisti(letci)
sientist - sientisti / vedar - vedari, ekipaz' - ekipaz'i, human - humani, vec - veci, ciklus - ciklusi, ocean - oceani, svit - sviti(svetlá)
Substantivi nafinite so hlaska es kreatite tako - Podstatné mená končiace samohláskou sa tvoría nasledovne :
nome - nomi, mama - mami, auto - auti, televizia - televizii, radio - radii, sestra - sestri, teta - teti, dimenzia-dimenzii, rosa-rosi
kamera - kameri, posta - posti, funga-fungi, litera - literi, materia - materii, astera - asteri, herba - herbi, centro-centri
herba - herbi, ska - ski, planeta - planeti, voda - vodi, more - mori, reka - reki, dolina - dolini, horina - horini, striga-strigi
Substantivi z'ivote, pri kor mi es h'cet specifikit rod to es moz'et mat pred substantivi : ten, ta
Podstatné mená životné, pri ktorých chceme špecifikovať rod majú pred podstatným menom : ten, ta
Substantivi ov maskuline rod - pred substantivi es - Podstatné mená mužského rodu - pred podstatným menom : - ten
ten muz', ten kon, ten pes, ten orol, ten kohut, ten kac'er, ten krokodil,ten lev, ten slon, ten delfin, ten direktor, ten s'ofer
Substantivi ov femine rod - pred substantivi es - Podstatné mená ženského rodu - pred podstatným meno : - ta
ta German (nemka), ta Anglian(angličanka), ta Slovakian (slovenka), ta Europan (európanka)
ta lev(levica), ta ursic(medvedica), ta kot(mačka), ta hus (hus), ta pes, ta delfin, ta koza
ta direktor(riaditeľka), ta robotar(robotníčka), ta vedar/ ta siencist(vedkyňa)
ta z'ena, ta krava, ta sliepka, ta orol, ta kac'ica, ta husa, ta koza, ta morka, ta ih'tiomamal, ta slon, ta direktor, ta s'ofer
Substantivi ov neutrum rod (abo vse ine) - pred substantivi es - Podstatné mená pri ktorých nerozoznávame rod (alebo bez rodu) :
pred podstatným menom sa môže, alebo nemusí nachádzať : - to (osobné zámeno / ukazovcie zámeno)
to lev(lev/levica), to ursic(medveď/medvedica), to kot(mačka/kocúr), to hus(hus/gunár), to delfin, to ih'tiomamal(veľryba)
to dub, to javor, to lipa, to breza, to motil, to ih'tia, to pteric, to zover, to mamal, to insekt
to komputer, to stol, to strom, to ih'tia, to olej, to stolica, to hrniec, to dom, to ulica, to autobus, to list, to zem
Mláďatá sa tvoria slovom mlade, napr. mlade kon - žriebä, mlade kot - mača, mlade kuri - kurence, mlade lev - levíča
Civil ov nacion - Príslušník národa - an / ani (mn.č.)
german(i), italian(i), rusian(i), amerikan(i), c'eh'ian(i), slovakian(i), polakian(i), hungarian(i), spanian(i),
francian(i), s'vedian(i), ukrainan(i),europan(i), japonian(i), arabian(i), afrikan(i), australian(i),Eskiman(i)
anglian(i), indian(i), ameroindian(i), cigan (i), judean(i), laponian(i)
Lingva - jazyk : zakončenie na - o
germanio - nemčína/nemecky, rusio - ruština/rusky, slovakio - slovenčina/slovensky, c'eh'io - čeština/česky,
polakio - polština/polsky, slovenio - slovinčina/slovinsky, ukraino - ukrajinčina/ukrajinsky, hebreio, cigano
latvio - lotiština, lotišsky, litvio - litovčina, litovsky, estonio - es, anglio - angličtina,anglicky, keltio, japonio,
arabio, francio, italio, spanio, holandio, serbio, h'rvatio, macedonio, bulgario, esperanto, slovio, ido, sloveno
hebreio, koptio, staroegyptiano, kec'uanio, maio, azteko
ADJEKTIVI - prídavné mená
Finala - koncovka: - e
pekne - pekný,á,é, dobre - dobrý, á, é, rihle - rýchly,a,e, sporte - športový,á,é, vesele - veselý,á,é, gigante - obrovský
astere noc - hviezdnatá noc, Geogravitacia - zemská gravitácia, Lune svit - mesačný svit, dene tiket - denný lístok,
komputere hra, televizie program, multe kanal, male lod, polare noc, Helie erupcii
Severe Polare Cirk - Severný polárny kruh, terme diferencia - teplotný rozdiel, nove - nový,á,é (Nova - novovzniknutá hviezda)
Podstatné mená končiace na - e ostávajú nezmenené (z'itie funkcii - životné funkcie, more breg - morské pobrežie)
Gradacia ov adjektivi a adverbi - Stupňovanie prídavných mien a prísloviek
plus / maks - plus pomalo / maks pomalo, plus pekno / maks pekno, plus rihlu / maks rihlu, plus dobru / maks dobru
Tie es plus rih'le kao ten - Oni sú rýchlejší ako on.
Ta il maks pomale zo vse - Ona bola najpomlšia zo všetkých.
ADVERBI - príslovky (adverba - príslovka)
Finala - koncovka : - o
dobro - dobre, pekno - pekne, pomalo - pomaly, stalo - stále, rih'lo - rýchlo, malo - málo, multo - mnoho
horo - hore, dolo - dole, h'itro - chytro, bistro - bystro,pohotovo, velo - veľa, slabo - slabo, stacionaro - stojato
vaz'no - vážne, skoro - skoro, pravo - práve, znovo - znovu, opäť, termo - teplo, mezo - medzi
Podstatné mená končiace na - o ostávajú nezmenené (radio transmite - rádiovo šírené, racio narobite - rozumne urobené)
PREPOZICII - predložky (prepozicia - predložka)
pri, na, vo, od, do, cez, pod, nad, za, so, zo, po, ku, o(o pet c'asi), predo (predo te), mezo (mezo nacione), pro (pro tau), atď.
KONJUNKCII - spojky (konjunkcia - spojka) a, i,
VERBI - slovesá (verbo - sloveso, slovo)
Neurčitok slovesa - koncovka : - t (it, at, et, ut)
sportit - športovať, grat - hrať, idit - ísť, transpondit - prenášať(signál), printit - tlačiť na tlačiarni, kalkulit - počítať
sekurit - zabezpečiť, publikit - zverejniť, publikovať, kombustit - spaľovať, horieť, skit - lyžovať, skoc'it - skákať,skočiť
- prezente c'as - prítomný čas : - es
- preterite c'as - minulý čas : - il
- future c'as - budúci čas : - ede
Tieto koncovky môžu byt použité pred neurčitkom slovesa, alebo vo forme prípony za slovesom.
Pri viacslabičných slovesách sa používajú tvary es,il,ede za ktorými je sloveso v neurčitku.
Tvorba slovies z podstatnych mien je neobmedzená (sarkazmus - sarkazit, litera - literit, fonia - fonit, skopenie - skopit,
observenie - observit, maenie - mat, laborit - laborenie, skienie - skit, komputenie - komputit, agrenie - agrit, medikenie - medikit)
Konjugacia ov verba - Časovanie slovesa - est - byť
Prezente cxas - Prítomný čas :
ja es - ja som mi es - my sme
ti es - ty si vi es - vy ste
ten es - on je tie es - oni sú
ta es - ona je
to es - ono/to je
Preterite cxas - Minulý čas :
ja il - ja bol mi il - my boli
ti il - ti bol vi il - vy boli
ten il - on bol tie il - oni boli
ta il - ona bola
to il - ono bolo
Future cxas - Budúci čas :
ja ede - ja budem mi ede - my budeme
ti ede - ti budeš vi ede - vy budete
ten ede - on bude tie ede - oni budú
ta ede - ona bude
to ede - ono bude
KONDICIONALE FORMA - podmieňovací spôsob : - bi + neurčitok
ja bi muset - musel by som
ja bi trebit - mal by som (povinnosť)
ja bi smet - smel by som
ja bi moz'et - mohol by som
KONDICIONALE FORMA PRETERITE - podmieňovací spôsob minulý : - ilbi + neurčitok
ja ilbi muset - bol by som musel
ja ilbi trebit - bol by som mal (povinnosť)
ja ilbi smet - bol by som smel
ja ilbi moz'et - bol by som musel
Tie ilbi muset narobit to, ak ilbi tam - Boli by to museli urobiť, keby tam boli.
(pri súvetí ak ide o ten istý podmet v hlavnej aj vedľajšej vete sa tento vo vedľajšej vete neuvádza
mat - mať(vlastniť), trebit - mať (povinnosť), h'cet - chcieť
moz'et - môcť, smet - smieť, muset - musieť
robit - robiť
ja es robit / ja robes - ja robim
ja il robit / ja robil - ja som robil
ja ede robit / ja robede - ja budem robit
ja bi robit / ja robbi - ja by som robil
ja ilbi robit / ja robilbi - ja by som bol robil
h'cet - chcieť
ja es h'cet / ja h'ces - ja chcem
ja il h'cet / ja h'ceil - ja som chcel
ja ede h'cet / ja h'cede - ja budem chcieť
ja bi h'cet / ja h'cebi - ja by som chcel
ja ilbi h'cet / ja h'ceilbi - ja by som bol chcel
mat - mať (vlastniť)
ja es mat / ja maes - ja mam (vlastním)
ja il mat / ja mail - ja som mal (vlastnil som)
ja ede mat / ja maede - ja budem mať (vlastniť)
ja bi mat / ja mabi - ja by som mal (vlastnil by som)
ja ilbi mat / ja mailbi - ja by som bol mal (bol by som vlastnil)
trebit - mať (povinnosť), potrebovať
ja es trebit / ja trebes - mam (povinnosť), potrebujem
ja il trebit / ja trebil - mal som (povinnosť), potreboval som
ja ede trebit / ja trebede - budem mať (povinnosť, budem potrebovať
ja bi trebit / ja trebbi - mal by som (povinnosť), potreboval by som
ja ilbi trebit / ja trebilbi - bol by som mal (povinnosť), bol by som potreboval
moz'et - môcť
ja es moz'et / ja moz'es - ja môžem
ja il moz'et / ja moz'il - ja som mohol
ja ede moz'et / ja moz'ede - ja budem môcť
ja bi moz'et / ja moz'bi - mohol by som
ja ilbi moz'et / ja moz'ilbi - bol by som mohol
smet - smieť
ja es smet / ja smes - ja smiem
ja il smet / ja smil - ja som smel
ja ede smet / ja smede - ja budem smieť
ja ilbi smet / ja smetilbi - smel by som
ja ilbi smet / ja smeilbi - bol by som smel
muset - musieť
ja es muset / ja muses - ja musím
ja il muset / ja musil - ja som musel
ja ede muset / ja musede - ja budem musieť
ja bi muset / ja musbi - musel by som
ja ilbi muset / ja musilbi - bol by som musel
Kvestia - otázka
Robes ti ? / Es ti robit ? - Robíš ?
Robil ti ? / Il ti robit ? - Robil si ?
Robede ti ? / Ede ti robit ? - Budeš robiť ?
Negacia - zápor
Ja ne robes / Ja es ne robit - ja ne robim
Ja ne robil / Ja il ne robit - ja som nerobil
Ja ne robede / Ja ede ne robit - ja nebudem robiť
PASIVE ROD OV VERBO - trpný rod slovesa :
neurčitok slovesa - t pribera koncovku : - e
Sutra es Jupiter vidite zo juge hemisfera - Zajtra je Jupiter videný z južnej pologule.
To il nakalkulite s moi edukator - Bolo to vypočítané mojim učiteľom.
To kniha ede naskribite o te - Tá kniha bude napísaná o tebe.
Kinetike energia es transferite na svetlo - Kinetická energia je menená na svetlo.
PERFEKTE FORMA OV VERBO / PERFEKTE FORMA VERBOV - dokonalý tvar slovesa
na + sloveso v infinitíve (naskribit, narobit, naedukit, naplanit, navarit, naplantit)
il na + sloveso v infinitíve ( Ja il naskribit to do c'era - napísal som to do včera)
ede na + sloveso v infinitíve ( Ja ede narobit to do jutro - urobím to do zajtra)
Tie ede naskribit to / Tie naskribede to - Napíšu to
Tie ede ne naskribit to / Tie ne naskribede to - Nenapíšu to
Tie il naskribit to / Tie naskribil to - Napísali to
Tie il ne naskribit to / Tie ne naskribil to - Nenapísali to
Tie es muset naskribit to / Tie es muset naskribit to - Musia to napísať
Tie es ne muset naskribit to - Nemusia to napísať
PERFEKTE PASIVE FORMA VERBOV - dokonalý tvar trpný rod slovesa na .... te
Librum / Kniha es naskribite s moi priatel - Kniha je napísaná mojím priateľom
Librum / Kniha es ne naskribite s moi priatel - Kniha nie je napísaná mojím priateľom
Librum / Kniha il naskribite s moi priatel - Kniha bola napísaná mojím priateľom
Librum / Kniha il ne naskribite s moi priatel - Kniha nebola napísaná mojím priateľom
Librum / Kniha ede naskribite s moi priatel - Kniha bude napísaná mojím priateľom
Librum / Kniha ede ne naskribite s moi priatel - Kniha nebude napísaná mojím priateľom
KREATENIE SUBSTANTIVIOV ZO VERBI - tvorenie podstatných mien zo slovies :
vynechanie koncovej samohlásky + t a pridanie koncovky - (e)nie, plural (e)ni
robit - robenie, skribit - skribenie, numerit - numerenie, dat - daenie, agrit - agrenie, laborit - laborenie
robeni, skribeni, numereni, daeni, agreni, laboreni
KREATENIE SLOVIOV - Tvorba slov
librit (písať knihu) - libro (kniha) - libri (knihy) - librar (knihár) - librari (knihári)
- librenie (písanie knihy) - nalibrit (napísať knihu) - nalibrenie (napísanie knihy)
- librite (písaná kniha) - nalibrite (napísaná kniha) - libria (knižnica)
literit (písať) - litero (písmeno) - literi (písmená) - literar (pisateľ, spisovateľ)
- literari (pisatelia, spisovatelia) - literenie (písanie) - naliterit (napísať)
- naliterenie (napísanie) - literite (písaná) - naliterite (napísaná,ý,é)
edukit (vzdelávať,učiť) - edukia (vzdelanie,učenie) - edukii (vzdelávania,učenia)
- edukor (vzdelávateľ, učiteľ) - edukori (vzdelávatelia, učitelia)
- edukenie (vzdelávanie,učenie) - naedukit (naučiť) - naedukenie (naučenie)
- edukite (učená,á,é) - naedukite (naučený,á,é)
MENENIE OV STATUS - zmena stavu pomocou : pre
plus pre velit - zväčšiť, plus pre malit - zmenšiť
plus pre veli - zväčši ! plus pre mali - zmenši ! (imperatív)
pre tmavit - stmavnúť
pre lumenit - osvetliť
pre staret - zostarnúť
pre kamenit - skamenieť
PARTICIP - tvori sa neurčitkom bez podmetu vo vedľajšej vete a možnosti vynechania - ked, z'e
(Ked) Vidit (z'e) to dez'il ten beril parazol - Vidiac, že prší zobral si dáždnik (z'e - nemusí sa použiť)
(Ked) Daet to do kufori tie audil muzika - Dávajúc to do kufrov počúvali hudbu
DEKLINACIA BAZE NOMIOV - skloňovanie podstatných mien :
Nominativ - prirodzený tvar To es kniha - To je kniha
Genitiv - ov To es otecov kniha - To je otcova kniha
To es kniha ov otec
Dativ - om Ja ede dat to kniha otecom - Ja dám tú knihu otcovi
Ja ede dat om otec to kniha
Akuzativ - prirodzeny tvar Ja ede dat otecom to kniha - Ja dám otcovi tú knihu
Ja ede dat to kniha otecom - Ja dám otcovi tú knihu
Lokal - predstavuje len predložka, napr. o mama, o otec, o nam, o me, o te, o tenu, o tau, o tim
Ins'trumental - predstavuje len predložka, napr. so mama, so otec, so nam, so me, so te, so tenu, so tau, so tim
Pri genitive a dative koncová samohláska pri podstatnom mene odpadá a pripája sa len koncovka : -ov, - om,
napr. sestrov kniha - sestrina kniha, devicov mobile telefon - dievčaťov mobilný telefón,
junakiov ekzamini - skúšky chlapcov,
Edukator ede dat to kniha devicom - Učiteľ dá tú knihu dievčaťu. Tie ede dat to kniha deviciom
- Oni dajú tú knihu dievčatám.
V plurali sa formy - ov (genitiv), - om (dativ)) dajú buď pred podstatné meno, ktoré ostáva v základnom tvare,
napr. kniha ov oteci- kniha otcov, knihi ov devici - knihy dievčat, alebo sa pripájajú až za príponu množného čísla,
napr. kniha oteciov, knihi deviciov, kos'eli junakiov, boti detiov, ski sportistiov, auti s'oferiov
IMPERATIV : základný tvar slovesa bez koncovej samohlásky a koncovky infinitiva ( - t ), pridaním koncovky - i.
idit - idi (choď) videt - vidi (pozeraj) skribit - skribi (píš) mat - mai (mai jedenie - najedz sa)
robit - robi (rob) audit - audi (počuvaj) c'itit - c'iti (čítaj) z'ivit - z'ivi (ži) est - esi (buď)
bez'it - bez'i (bež) varit - vari (var) kalkulit - kalkuli (počítaj) sedet - sedi (seď, sadni si)
(Ti) skribi ! - Píš ! (Ti) audi ! - Počúvaj ! (Ti) kalkuli ! - Počítaj ! (Ti) zmizi ! - zmizni !
Vi skribi ! - Píšte ! Vi audi ! - Počúvajte ! Vi kalkuli ! - Počítajte ! Vi zmizi ! - zmiznite !
Mi skribi ! - Píšme ! Mi audi ! - Počúvajme ! Mi kalkuli ! - Počítajme ! Mi zmizi ! - zmiznime !
PERSONE ADVERBI - osobné zámená
Vo vete sa používajú v nominative pred slovesami na určenie podmetu / osoby.
Nominativ Dativ Genitiv
ja - ja me - mne, mňa, mi, mnou moi - môj, -a, - e
ti - ty te - teba, tebe, ťa, tebou tvoi - tvoj, -a, -e
ten - on tenu - jemu, ho,mu, tomu, ňom, ním tenoi - jeho, toho
ta - ona tau - ju, tú, jej, nej, ňou tai - jej, tej, tej
to - ono tou - mu, ho, tomu (neutrum) toi - jeho, ho, toho (neutrum)
mi - my nam - nám, nás,nami nas' - náš
vi - vy vam - vám, vás, vami vas' - váš
tie - oni tim - im, ich, tím, nich, nimi tih' - ich, tých
to - neutrálny člen pre neživotné(životné) podstatné mená, pri ktorých nerozoznávame rod.
ti - len jedna osoba (j.č.) vi - len viac osôb (mn.č.)
(Neexistuje Vykanie ani Onikanie)
ko - kto c'o - čo kisi - nejaký, akýsi c'osi - niečo
kov - koho,čia c'ov - čoho neki - nijaký, žiadny nec' - nič
kom - komu c'om - čomu kesi - niekde, kdesi nekei - nikdy
o kom - o kom o c'om - o čom neke - nikde
s kom - s kým s c'om - s čím kosi - niekto, ktosi kien - každý,á,é
neko - nikto korsi - niektoré,ý,á
ke - kde kor - ktorý,á,é kaosi - nejako, akosi ensi - akýkoľvek, ktorýkoľvek
kei - kedy z'e - že nekao - nijako hoc'o - čokoľvek, hocičo
ki - aký,á,é abo - alebo lensi - niekoľko, zopár
kao - ako len - len, iba od ke - odkiaľ
ak - keby tez' - tiež, aj do ke - dokiaľ
kim - zatiaľ čo, kým ale - ale od kei - odkedy
ked - keď li - či do kei - dokedy
c'em - prečo ebo - pretože, lebo
nez' - než abi - aby
REFLEKSE ADVERBO - zvratné zámeno se - sa, si
Mi daede se to h'leb so maslo - Ten chlieb si dame s maslom
Tie edukede se to future tiden - Budú sa to učiť budúci týždeň
NUMERI - Čísla / Číslovky
Baze numeri - Základné číslovky Rade numeri - Radové číslovky (- te)
0 - nul, zero 0. - nulte, zerote ( nultá)
1 - en 1. - ente
2 - dve 2. - dvete
3 - tri 3. - trite
4 - s'tir 4. - s'tirte
5 - pet 5. - pette
6 - s'es 6. - s'este
7 - sem 7. - semte
8 - os 8. - oste
9 - dev 9. - devte
10 - des 10. - deste
11 - desen 11. - desente
12 - desdve 12. - desdvete
13 - destri 13. - destrite
14 - dess'tir 14. - dess'tirte
15 - despet 15. - despette
16 - dess'es 16. - dess'este
17 - dessem 17. - dessemte
18 - desos 18. - desoste
19 - desdev 19. - desdevte
20 - dvedes 20. - dvedeste
21 - dvedesen 21. - dvedesente
22 - dvedesdve 22. - dvedesdvete
30 - trides 30. - trideste
40 - s'tirdes 40. - s'tirdeste
50 - petdes 50. - petdeste
100 - sto (hekto) 100. - stote (hektote)
1000 - tis (kilo) 1 000. - tiste (kilote)
1 000 000 - milion (mega) 1 000 000. - milionte (megate)
1 000 000 000 - bilion (giga) 1 000 000 000. - bilionte (gigate)
des = 10 deci = 10-1
hekto = 100 (sto) centi = 10-2
kilo = 1 000 (tis) mili = 10-3
mega = 1 000 000 (milion) mikro = 10-6
giga = 1 000 000 000 (bilion) nano = 10-9
Multiplikacia : krat dvekrat - dvojnásobný, deskrat - osemnásťnásobný
Dividencia : div deleno / delené
Frakcia : - ina dveina - polovica, desina - desatina, stoina - stotina
PLUSENIE NUMERIOV - Sčítanie čísel
os plus sem es (ekves) despet - 8 + 7 = 15
MINUSENIE NUMERIOV - Odčítanie čísel
despet minus sem es (ekves) os - 15 - 7 = 8
MULTIPLENIE NUMERIOV - Násobenie čísel
dve krat tri es s'es - 2 x 3 = 6 des krat sto es tis (des krat hekto es kilo) - desať krát sto je tisíc
tis krat milion es bilion (kilo krat mega es giga) - tisíc krát milión je miliarda
DIVIDENIE NUMERIOV - Delenie čísel
des div pet es dve - desať deleno päť je dva
bilion div tis es milion (giga div kilo es mega) - miliarda deleno tisíc je milión
FRAKTI - Zlomky
dvaina (en lom dva) - 1/2 triina (en lom tri) - 1/3 dev milionina (dev lom milion / dev lom mega) - 9/1 000 000
DESMALE NUMERI - Desatinné čísla
nul cele en (en desmal) - 0,1 nul cele dve (dve desmali) - 0,2
nul cele en milionmali / en milionmali (nul cele en megamali) 0,000 001
EKVATA - Rovnica (Ekvati - Rovnice) - E es ekvate m krat c kvadrat (E = mc2)
102 - des na dve / des na kvadrat, 103 - des na tri / des na kubik, 104 - des na s'tir 105 - des na pet
Decimale Sistem - desiatkový systém / sústava
meter, liter, kilogram
kvadrate meter (štvorcový meter), kubike meter (kubický meter) obkvadragonal (obdĺžnik)
cirk (kruh), polcirk (polkruh), radius (polomer), diameter (priemer), diagonala (uhlopriečka), sfera (guľa),
trigonal (trojuholník), kvadragonal (štvorec), pentagonal (päťuholník), heksagonal (šesťuholník), oktagonal (osemuholník)
linea (čiara), horizontale / vertikale linea (vodorovná /zvislá priamka), goniometer (uhlomer), prizen (ihlan)
perimeter (okraj, perimeter), paralele linei (rovnobežné priamky), krive linea (krivka), priame linea (priamka),
cilinder (valec), konus (kúžel), kubus (kocka), limite linea (úsečka), bod (bod,bodka), lina (čiarka, čiara),
************
Prefiksi - predpony
anti - : antifas'ist, antialergia, antipatia, antitalent, antibiotikum, antikorozia, antisociala
kontra - : kontraproduktiva, kontras'pionaz'
bi - : bicikel, biceps, bilinguala, bilaterala,
di - : dipol, diferencia, difuzia
dis - : disharmonia, disproporcia, diskvalifikacia, dislokacia, distribucia
epi - : epicentrum, epidemia, epigram, epilog, episkopia
im-,in-,intra-,intro-,intra- : import, impulz, induktivita, indispozicia, intravenoza, intravilan, inhalacia
inter - : interpunkcia, intervencia, internacionalna, interkontinentala
intra - : intravilan, intravenoza, intradikcia
ekstra - : ekstraterestrial, ekstraliga, ekstradavka
infra - : infras'truktura, infraspektrum, infra
dis - : disfunkcia, disharmonia, diskvalifikacia, disproporcia
mal - : malnutricia, maldispozicia, malimunita, malprosperita
hiper - / hipo - : hiperbola, hipermangan, hipermoderna, hipofiza, hipoteza
sim- / sin- : simbioza, simpatika, simfonia, sinhronia, sinonimum, sintaks, sinteza
roz - : rozlomenie(rozlomiť), rozdelit(rozdeliť), rozhod(rozchod)
eks - : eksprezident(exprezident), eksmuz'(exmanžel),
semi - : semic'as (polčas); semicirk(polkruh)
sub - : subteren(podzemie), subvencia,
ne - : nemozx'(nemožný,á,é); nepopulara(nepopulárny,a,e).
pre - : pre-gvarit (predpovedať), pre-meno(prvé meno), pre-imagit(predstaviť si niečo)
pseudo - : pseudo-religia (pseudo-religious(pseudonáboženský).
retro - : retrospektiva (retrospective), retroaktiva(retroaktívny)
re - : rerobit(prerobiť), revolbit (znovu voliť), reotvorit (znovu otvoriť), revidovat(prehodnotiť,prezrieť,prekontrolovať)
retranslacia(prenášanie televízneho/rádiového signálu), retranslator(prenosové zariadenie signálu)
bez - : bezzuba(bezzubý,á,é), bezviraza(bezvýrazný,á,é), bezviznama(bezvýznamný,á,é)
vice - : viceprezident (vice-prezident), vicemaister(vicemajster), vicekancelar(vicekancelár)
trans - : transmisia(prenos vysielania), transliteracia(prepis),transponder(prenášač signálu)
Sufiksi - prípony
- izmus / azmus : socializmus(socializmus), katolikizmus(katolicizmus),revizionizmus(revizionizmus)realizmus (realizmus), protestantizmus(protestantizmus), islamizmus(islám), sarkazmus(sarkazmus),
-ist / -ar / -er /- or /- ik /-an: dentist(zubár), pesnist(spevák), reparist(opravár), elektrikar(elektrikár), vikar, vicitor(víťaz) pecar(pekár), s'ofer(šofér,vodič), doktor(lekár,doktor), monter, maliar, murar, vedar
emitor, aviatik(letec), lesnik, kastelan, kaplan, protektor, komutator, kapacitor, transponder, transformer
Egzampli ov sobrite slovi so transliteracia vo to lingva - Príklady prevzatých slov s transliteráciou v tomto jazyku
Latine / Grecie slovi transformite do Sloveno - Latinské / Grécke slová pretransformované do Slovena
dar(dar), agrit(orat,obrábať pôdu), skribit(písať), sedet(sedieť), stat(stáť), videt(vidieť), audit / fonit(počuť), navigat(navigovať), nihilovat(ničiť), mortit(usmrtiť), lektit(čítať), diferit(rozdeliť), duplikovat (zdvojiť), editit (editovať), laborit(pracovať), kredit(veriť) kosxela(košeľa), s'kola(škola), kapusta(kapustná hlava), z'iak(žiak), ceruza(ceruzka), multi(mnohí), striga(striga), mental, psih'ik, rosa (rosa), sedet (sedieť, sadnuť), jedit (jesť)
palac(palác), verbale(slovný,á,é), morte(mŕtvy,a,e), militanta(armádna), magnifikante(veľkolepý,á,é),maksimale(najväčší,a,e),
optimala (optimálny,a,e), plus(viac), dar(dar), mur(múr), inicia(začiatok), astra(hviezda), Tera(zem), Luna(mesiac), templar(mních), birokracia(byrokracia), dukcia (vedenie), femina(žena), egzitus (smrť), fakt(skutok), kineza(pohyb), libera(sloboda), diagonala, ekspanzia, kontrakcia, editacia (vydanie), publikacia, publikum (verejnosť), vizia, analiza mater(matka),lakto(mlieko),legislativa(zákonodarstvo),libra(kniha),kalamita(nešťastie),korpus(telo),artist(umelec),
metamorfoza-premena, nukleo, atom, fonia, oksigen, hidrogen, karbon, kalcium, magnezium, helium, solar, aparat, nome(meno), urbara(mestský,á,é), dom(dom), litera(písmeno), materia(látka), minorita(menšina), medik / doktor(doktor),
nacia(národ), procesia(sprievod), numero(číslo,počítať), audiencia(vypočutie), ekvita(rovnosť), ekvator(rovník), skopit magnituda,episkopia, minimum,maksimum,magnum, skriptum, cista, nilon, anonim, liceum, termo, kosmos, meteo(počasie) avio,polihistor,dializa,dizenteria,distancia,bakteria, mikrob, virus, racio, prizmus, radius, diameter, racio,proton,mikroskop, teleskop, periskop, aviacia, solarium, helio, geografia, historia, fizika, hermes, matematika, algoritmus, konus, kvadrant, cirk, sfera, globa, termal, hibernacia, status, astera, priorita, edukacia,dimenzia, heterogene, homogene,administracia,siguro
siencia(veda), siencist(vedec, vehikular(vozidlo), Globa/Geos (Zemeguľa), Helio (Slnko), Luna (Mesiac)
Sobrite Gote slovi - Prevzaté Gótske slová
h'leb, sklo, buk
Sobrite slovi zo ine lingvi - Prebraté slová z iných jazykov
stabilita, dis'puta,debata, sprej, lodz'ia, kufor, deka, katastrofa, fajn, funkcia, mutacia, senzacia, dilema, strategia,idea,
sh'ema, grafologia, vizia, distristribucia, fonia, kataklizma,antibiotikum, s'kala, morfologia, kombustia,balkon, pastor, tema enorme, higienika, hipotetika, totalita, simplicita,razante, pozicia, sekurita, sekvencia, simultano, proces, separit, panika
armia, arest, rezultat(výsledok), digital, senzor, cxip, komputer, disk, disketa, printit(tlačiť), printer(tlačiar), printera(tlačiareň)
aero(vzduch) / aeroplan(lietadlo), avit(letieť), avio(krídlo) aviacia(lietanie), aviatik(letec), fonia(zvuk), aerodrom (letisko)
siguro(bezpečne),rih'tar(správca obce), probit(skúsiť), kastelan(správca hradu), meteo(počasie),meteorologia(meteorológia)
************
SLOVAR / VOKABULO (selekcia / ekstrahacia ov slove zasoba) - Slovník (výber zo slovnej zásoby) :
an - áno pondelak - pondelok januar Pacifike Ocean
ne - nie utorak - utorok februar Atlantike Ocean
cxas - čas sreda - streda marec Indie Ocean
den - deň s'tirak - štvrtok april Arktike Ocean
tiden - týždeň petak - piatok maj Ekvatore Cirk
mesec - mesiac sobota - sobota jun Longituda
rok - rok nedela - nedeľa jul Latituda
sever - sever c'era - včera august Severe Polare Cirk
jug - juh danas - dnes september Juge Polare Cirk
istok - východ sutra - zajtra oktober Antarktika / Arktika
zapad - západ utro - ráno november Volkano
vesna - jar polden - obed december Kontinent
leto - leto vec'er - večer
jesen - jeseň noc - noc Severe Magnete Pol - severný magnetický pól
zima - zima polnoc - polnoc Juge Magnete Pol - južný magnetický pól
ahoj selo - dedina Helio - Slnko (ako hviezda)
dobre den mesto - mesto Globa / Geo- - Zem ako planéta
dobre utro gora - hor Luna - Mesiac (ako satelit Zeme)
dobre vec'er luka - lúka planeta - planéta Helie Sistem - slnečná sústava
dobre noc put - cesta zem - zem, pôda tera - územie, teritórium
glacial - ladovec Mezotere more - Stredozemné more
meteo - počasie sevet - svet
Zdravo - zdravim ťa
Ko es ti ? - Ako sa máš ? Kao velo (denari) es to ? - Koľko to stojí(peňazí) ?
Ja es dobro - Mám sa dobre Ki es c'as ? - Koľko je hodín ?
To es pet c'asi - Je päť hodín
To es en c'as - Je jedna hodina
mezo - medzi
mezo-nacione lingva - medzinárodný jazyk
************
Jesus Kristus - Ježiš Kristus eklesia - cirkev
Evangelium - evanjelium spasitor - spasiteľ
Apostol - apoštol kral - kráľ
Angel - anjel krale tera - kráľovstvo
Kristan - kresťan krus - kríž krusit - prekrižovať krusifiksit - ukrižovať
baptisit - krstiť (baptisenie - krst) monastir - kláštor monist - mních
sankte - svätý,í,á,é Kristusove Narodenie - Vianoce
Sankt (i) - Svätý (í) Spasitorove Noc - Veľká noc
spirit - duch oms'a - omša
mesias' - mesiáš religia - náboženstvo ( religie - náboženský, nábožný )
profet - prorok ( religii - náboženstvá )
pastor - farár, kazateľ
A.K. (ante Kristus) - pred Kristom Deo - Boh
P.K. (post Kristus) - po Kristovi Deov justicia - Božia spravodlivosť
Sankt Skribenie - Sväté Písmo
verita - viera, pravda ilesede - večnosť
verit - veriť, dôverovať glorifikit - oslavovať, sláviť
resurektit - vstať z mŕtvych
Vo nome ov Otec i Sin i Sankte Spirit - V mene Otca i Syna i Ducha Svätého
aviator - letec administracia - riadenie, správ, služba občanom
aerodrom - letisko dividencia - oddelenie, delenie
aeroplan - lietadlo justicia - spravodlivosť
helikoptera - vrtulník, helikoptéra governia - vláda minister - minister, služobník ministit - slúžiť, posluhovať
eks Globe civilizacia - mimozemská civilizácia
kosmodrom - štartovacia rampa pre kozmické rakety mezo-planete - medziplanetárny
Geogravitacia - Zemská priťažlivosť Geonukleus - Zemské jadro Geo-centrume Teoria - teória o zemskom strede vesmíru
Helie svit - Slnečný jas Helie radiacia - Slnečné vyžarovanie Helio-centrume Sistem - heliocentrická sústava
orbita - obežná dráha sonda - sonda Eks Helie Sistem - mimo Slnečnej sústavy
distancia - vzdialenosť Kosmose velocita - kozmická rýchlosť
universale - všeobecný, svetový, univerzálny gradus - stupeň
zover - zver organite - organický,á,é
pteric - vták ih'tia - ryba insekt - hmyz mamal - cicavec ne organite - anorganický,á,é
planta - rastlina herba - bylina folis - list (na strome)
senzitivita - citlivosť senzor - snímač
celula - bunka
hostinec - pohostinstvo, hostinec putenie - putovanie, cestovanie
jedit - jesť jedenie - jedlo spat - spať spanie - spanie, spánok mai spanie - pospi si, vyspi sa
pitit - piť pitenie - pitie, nápoj bivat - bývať bivenie - ubytovanie mai bivenie - ubytuj sa
STATI / ZEMI / TERI / TERITORI - ŠTÁTY / KRAJINY / ÚZEMIA / TERITÓRIA
Unia ov Arabe Emirati Spojené Arabské Emiráty
Afgania Afghanistan
Albania Albansko
Armenia Arménsko
Arktika Arktída
Antarktika Antarktída
Austria Rakúsko
Australia Austrália
Azerbaidz'an Azerbajdžan
Bosna i Hercegovina Bosna a Hercegovina
Banglades' Bangladéž
Belgia Belgicko
Bulgaria Bulharsko
Bermuda Bermudy
Brazilia Brazília
Bahame Ostrovi Bahamské ostrovy
Belarusia Bielorusko
Kanada Kanada
Centrale Afrike Republika Stredoafrická republika
Juge Afrike Republika Juhoafrická republika
S'vicaria Švajčiarsko
C'ina Čína
Kipros Cyprus
C'eh'e Republika Česká republika
Germania Nemecko
Dz'ibuti Džibuti
Dania Dánsko
Dominikane Republika Dominikánska republika
Alz'eria Alžírsko
Estonia Estónsko
Egypt Egypt
Zapade Sahara Západná Sahara
Spania Španielsko
Finlandia Finsko
Ostrovi Fidz'i Ostrovy Fidži
Falklande Ostrovi Falklandské ostrovy
Ostrovi Fare Ostrovy Fare
Francia Francúzsko
Gruzia Gruzínsko
Francie Guiana Francúzska Guaiana
Gibraltar Gibraltar
Gronlandia Grónsko
Ekvatore Guinea Rovníková Guinea
Grecia Grécko
H'rvatia Chorvátsko
Irlandia Irsko
Izrael Izrael
Irak Irak
Iran Irán
Island Island
Italia Taliansko
Jamaika Jamajka
Jordania Jordansko
Japonia Japonsko
Kenia Keňa
Kirgizia Kirgízsko
Kambodz'a Kambodža
Severe Korea Serverná Korea
Juge Korea Južná Korea
Kuvait Kuvajt
Kaimane Ostrovi Kajmanské ostrovy
Kazah'stan Kazachstan
Libanon Libanon
Lih'tens'tain Lichtenštajnsko
Litva Litva
Luxemburg Luxembursko
Latvia Lotyšsko
Moldovia Moldavsko
Mars'ale Ostrovi Maršálove ostrovy
Makedonia Macedónsko
Mongolia Mongolsko
Martinik Martinik
Mauritania Mauretánia
Malta Malta
Mauritius Maurícius
Malawi Malawi
Mexiko Mexiko
Malaizia Malajzia
Mozambik Mozambik
Namibia Namíbia
Nove Kaledonia Nová Kaledónia
Nederland / Holandia Holandsko
Norvegia Nórsko
Nove Zealand Nový Zéland
Francie Polynezia Francúzska Polynézia
Filipini Filipíni
Polakia Polsko
Puerto Riko Portoriko
Palestina Palestína
Portugalia Portugalsko
Paraguay Paraguaj
Kuatar Katar
Romania Rumunsko
Rusia Rusko
Rwanda Rwanda
Saudie Arabia Saudská Arábia
Solomone Ostrovi Šalamúnové ostrovy
Seys'eli Seychely
S'vedia Švédsko
Singapur Singapúr
Slovenia Slovínsko
Slovakia Slovensko
San Marino San Maríno
Somalia Somálsko
El Salvador El Salvádor
Sirie Arabe Republika Sírska arabská republika
Swaziland Swazijsko
Hungaria Maďarkso
Tailandia Tajsko
Tadz'ikia Tadžikistan
Turkmenistan Turkmenistan
Tunisia Tunis
Istoke Timor Východný Timor
Turcia Turecko
Tai-wan Tchai-wan
Ukraina Ukrajina
USA (Unia Statiov ov Amerika) USA (Spojené štáty americké)
Uruguay Uruguaj
Uzbekistan Uzbekistan
Vatikan Vatikán
Vietnam Vietnam
Jemen Jemen
Jugoslavia Juhoslávia
Zimbabwe Zimbabwe
Prezentenie tekstiov
Slovane nacioni kor es mat latine ABCD skribenie : mnoz'ina 63.2 milioni humani
Sloveno maes rozume gramatika bez komplikite sufiksi a prefiksi a gramatike neregulareni.
Pro to es plus dobre c'em ensi naturale lingva.
Gramatika ov Sloveno es fundamentale a es ne mat urgencia ov kisi trebenie pro kreatenie
ov plus komplikite gramatike strukturi, kor es ne trebite pro standarde z'ive komunikacia mezo humani.
Kodite a nekodite programi ov slovane satelite digitale televizii na Eutelsat 13o istoko a Astra 19.2o istoko.
(Eutelsat destri gradusi istoko a Astra desdev bod dve gradusi istoko)
Satelite televizie programi ov Slovenia, H'rvatia,Serbia,Crna Gora,Bosna a Hercegovina, Bulgaria,C'eh'ia, Polakia, Rusia a kisi programi ne Slovane nacioni ov Kazah'stan a Azerbajdz'an vo Slovane lingvi, kor maes en ili plus velo ne kodite programi. Slovakie a Macedonie satelite televizii es kodite. Korsi es pol kodite. Idea est kreatit en televizie program pro vse Slovane nacioni, kor bi ne kodite a bi servit pro plus velo nez' 300 milioni Slovane humani.
NASELENIE A PODOBI OV STAT
Na nas' teritorium il z'ivit uz' pred lensi tis roki kmeni ov koc'ove pasteri
a naselite agritori. Na kelte a plus pozde Rome naselenie il navazat Slovani,
kor kmeni il pridit do Centrale Europa vo 4. - 5. storoki P.K.
Za ente state utvar na nas' teritorium moz'eto povaz'it Velomorave Ris'a,
c'om predidit kmene unia ov zapade Slovani - Samov Ris'a.
Po dekadencia ov Velomorave Ris'a teritorium ov Slovakia il dlho kus ov plus
vele formenie - ov Ugria, vo to dominante nacion il Hungariani.
Vo 19. storoki Slovakiani il startit z'adat tih' nacione juristiki. Vo rok 1918
po dekadencia ov Austria - Ugria to il kreatit nove stat - C'eh'ioslovakie Republika.
To menenie il krok ku state suverenit.
*******************
" Moz'es mi bit vo Europa justicio ekvate, ked mi vse es ne govorit lingvo ekvato ?! "
*******************
"Mi es konkluzit tak, z'e opozito tim mnogokrate obstrukcii a h'aosi ov reciprocie kontakt, kor es formit
zo variacia, zo lekost a ne perfekcia ov lingvi, es ne ostat ov efektive medium, nez' abi se kompletit nove
plus leke lingva, nad vse ine uz' zname, abi mi moz'et edukit to bez c'ase a objektive deficit ... "
Jan Amos Komenský, VIA LUCIS
*******************
"En triina ov nas' z'ivenie bi pridate nam ak akceptenie ov pomocite lingva il edukacia ov ine naturale lingvi limitite
na racie kriterium"
G. W. Leibniz
MEMORI HUMAN, KAO PRAH' TI ES A VO PRAH' TI EDE REVERTE.
sloveno@email.com
http://www.academici.com/hp/Ioannes_Sloveno