II. Konštantínova hlaholika na Veľkej Morave. Či bol Konštantín biskupom a hlava byzantskej misie
2.1 Konštantínova hlaholika
Blažení Konštantín ani netušil, že moravské knieža Rastislav poslal posolstvo k pápežovi Mikulášovi l. s prosbou o vyslanie misie na Moravu. Tento pápež aj poslal zdvorilostný list cisárskemu dvoru, v ktorom prejavuje radosť, že Carihrad bol schopný vyhovieť Rastislavovi. Preto aj jeho nástupca Hadrián ll. S radosťou konštatuje, že aj keď sme v Ríme takého muža nemali (a boli u nás), vy ste im takého vydali (biskupa a učiteľa). A navyše svätí bratia vedeli, že sú na území rímskeho patriarchátu. Panónia v širšom zmysle sú všetky kraje pod oblúkom Karpát - od Dácie cez staré Slovensko a Moravu.
Z audiencie na carihradskom dvore po vypočutí moravského posolstva, „Odišiel teda Filozof a podľa obyčaje oddal sa modlitbe aj s inými pomocníkmi“. Čoskoro sa mu zjavil Boh, ktorý vypočúva modlitby svojich sluhov a ihneď zložil písmená a začal písať slová (Jánovho) evanjelia : „Iskoni be Slovo...“
Toto je typické miesto z Konštantínovho životopisu, keď Boh hneď „zasahuje“ . To naznačuje, že s apoštolovaním medzi slovanskými kmeňmi mali cisári starosti, lebo časti Macedónie, ktorá bola časťou gréckeho impéria už za Filipa Macedónskeho a jeho syna Alexandra Veľkého patrili Carihradu. Centrom Macedónie bol Solún ( Thesaloniké, dnes Saloniki ). Aj dnes grécka vláda je proti vzniku slobodnej Macedónskej republiky, lebo to povzbudzuje Macedóncov v severnom Grécku k iredente. Ten istý jav je aj v západnom Bulharsku, kde žijú Macedónci. O tých Bulhari úradne píšu, že sú to „Bulhari“ s macedónskym nárečím.
Blažený Konštantín vedel, že v Dalmácii žijúci Sloveni majú svoje písmo (hlaholiku) už od čias sv. Hieronyma. A túto glagoliku („hranatú“ alebo „pologuľatú“) upravil, zosystemizoval a upravil do slovného veršíka: „Az, buki…“. Navyše pôvodne prvé písmeno zamenil znakom kríža. Dnes je to už takmer celé preskúmané. V Ríme pri renovácii v sieni Sixta V. po odstránení skríň a políc, našli nástenné fresky svätcov - zakladateľov abecedy, prekladateľov Biblie a veľkých misionárov. Tam je blažený Cyril vyobrazený ako biskup a pod obrazom je epitaf: „Toto je autor druhej illýrskej (slovienskej) abecedy.“[1]
Hieronymus Sophronius Eusebius sa narodil v hraničnom meste severného Ilyrika roku 340. Na vŕšku bol glagolský slovensko - dalmatínsky kláštor, kde sa naučil čítať a písať po glagolsky.[2] Tento svätec, ktorého si Chorváti uctievajú ako svojho národného svätca slovienského pôvodu, bol vzdelaný aj v latinskom i v gréckom jazyku. Preložil Zemepis sveta (Geographia) od Aethica do latinského a slovienskodalmatínskeho jazyka, ako to píše sv. Virgil, soľnohradský biskup (r. 800) v dodatku ku latinskému textu Zemepisu sveta, lebo tam uviedol aj túto starú glagoliku.[3]
On preložil aj Sväté písmo do spisovnej latinčiny (Vulgata z pôvodnej Italiky) a do slovienskej dalmatčiny. („... et s. Hieronymi translatoris, interpretisque sacre Scripture de Ebraica in latinam et slavonicam linguas...“ - Zakladajúca listina pražského kláštora Emauzy na Slovanech).
A tak túto kapitolu môžeme ešte doplniť zachovanými glagolskými pamiatkami zo sinajského kláštora sv. Kataríny (Egypt), z Jeruzalema a z kláštornej republiky Atos. Všetky sú napísané dalmatínskou hlaholikou, lebo na Sinaj odišla glagolská misia okolo r.1000 a podobne aj do Jeruzalema a na Atos. Boli tam až do r. 1200, keď križiaci obsadili Carihrad, polatinčili ho a vyvolali veľkú nenávisť voči Rímu. Glagoláši, ako priaznivci Ríma, sa vrátili na Jadran do svojich materských monastierov.[4]
Po benediktínoch, za krízy tejto rehole na konci prvej polovice 13. storočia, nastúpili františkáni. Tí držali túto tradíciu, po glagolsky slúžili veriacim nielen v Dalmácii, ale aj ostatnom Chorvátsku, Bosne - Hercegovine ako aj vo Valachii (po pripojení k Uhorsku), v južnom Slovinsku ako aj v Sedmohradoch a Sabolčskej župe (Hajdudore), kam sa Chorváti, Srbi, Bosniaci presťahovali pred tureckou vojenskou expanziou. Ani dalmatínski benediktíni neboli vedení vo svojom centre na Monte Cassine ako „monachi benedictini“ podobne spomínaní františkáni, ale podľa starého predbenediktínskeho pomenovania „calugeri“. A v celej latinskej spisbe majú aj explikáciu: calugeri - monachi greco - catholici. To môžeme sledovať pred r. 1000 ako aj po ňom.[5]
A tak môžeme skonštatovať že, glagolika je staršia ako blažený Filozof Konštantín. On sa preslávil tým, že na používanie tejto abecedy sformuloval solúnsky slovienský dialekt ako spisovný jazyk. Upravil preň gramatiku a štylistiku, a to podľa vybrúsenej spisovnej gréčtiny tých čias.
|