Takze, Eugeniusx, tebe je "stupid" ked sa pouzije -i pre plural.
Tak potom podla teba cestina, slovencina , slovincina, chorvatcina su "stupid" jazyky ??? Pretoze ked sa dobre pozres na tieto jazyky, tak zistis, ze vacsina podstatnych mien v mnoznom cisle maju zakoncenie na - i.
Podla mna viac "stupid" je to vase zakoncenie podstatnych mien na - s, co vobec nie je slovanske (ani v jednom slovanskom jazyku to nenajdes). Tie slova v Slovio zakoncene v mnoznom cisle na -s vyzeraju dost smiesne. Vy (slovio-isti) tomu hovorite zevraj "amputacia". Pozri sa na slovnu zasobu jazyka Slovio a zistis, kolko
je tam vami "amputovanych" slov, ktorym ste "posekali" konce a urobili ste z nich "patvary", ktore nemaju svoj zaklad v ziadnom slovanskom jazyku (skolk, slovknig, ktor, vrem, sezon, rib, krain, rodzin, sekund, minut, zxen.....................................)
Zakladne slova su : skolko, kniga, ktory,-a,-e, vremja,sezona, riba, kraina, rodzina, sekunda, minuta, zxena ..........................................................................................)
A vy idete nieco hovorit o "nahrade" samohlasok v slovene. Ved tento proces tvorenia slov v Slovene je viac slovansky, ako tie vase "amputacie" slov v Sloviu.
Porovnaj (zakladne slova - podstatne mena a ich mnozne cisla v Sloviu a Slovene) :
Sloveno :
z´ena - z´eni, kniga - knigi, krajina - krajini, riba - ribi, sezona - sezoni, minuta - minuti, sekunda - sekundi
Slovio :
zxen - zxenis, knig - knigis, krain - krains, rodzin - rodzins, rib - ribs, sezon - sezons, sekund - sekunds, minut - minuts.
CO ZNIE VIAC SLOVANSKY ? CO ZNIE VIAC CUDZO PRE SLOVANOV ?
Koncovka pluralu pri vacsine podstatnych mien v slovanskych jazykoch (aj ked so subsidiarnou zmenou koncovej samohlasky na -i)
je prirodzeny vyvoj tychto slov po cele storicia v slovanskych jazykoch, casti latiny, grectiny (-j/i) a sucasnej italstiny.
To nie je vobec ziadna amputacia - to si zle vystihol tento pojem - to je jednoducho nahrada jedneho pismena /hlasky za druhu.
Amputacia je, ked nieco "odseknes" a potom tam uz nepridas nic ine - nahradne, ale to sa tu vobec nestava, pretoze tam sa pridava koncove - i.
Dalej, nechapem, preco by mal byt problem si zapamatat aky tvar maju podstatne mena v singulari. Napr. v takom sloviu, ako bude niekto vediet ci slova " los (stavkovy tiket), aforizmus, bas (vyska hlasu), losos (ryba) a pod. (takychto slov je dost).
Ako budu ziaci vediet napr. ze take posdstatne meno los je len singular a nie je uz plural, alebo si mozno budu mysliet, ze slovo bas
uz je plural a singular podla nich bude ba. Alebo ze losos, ktore je zakoncene na -s je len singular a nie plural. Mozno niekto by tomu mohol rozumiet (podla vasej gramatickej teorie, ze slovo losos je plural, kedze je zakoncene na -s a singular je loso.
Takze tento problem aky je v slovene je tak isto aj v sloviu - ze sa jednoducho treba naucit jednotne cisla vsetkych podstatnych mien
a potom mnozne cisla sa budu tvorit tak ako je to uvedene v gramatike.
Takze by som ti odporucal viac sa zamerat na celkovu stavbu jazyka slovio a ten posudzovat z hladiska, co je dobre a co nie, pretoze aj tam je dost veci, ktore by robili urcite problemy potencialnym jazykovym zaujemcom v buducnosti, a nie sa orientovat len na kritiku jazykov sloveno a slovianski.
A dalsia vec je, ze tu vobec nejde o ziadne kopirovanie jazyka slovio
ostatnymi jazykmi. Urcita podobnost tu moze nastat, ale to je len tym, ze tvorcovia bez studovania slovia prisli k prirodzenej moznosti
tvorby urcitych veci v gramatike. Pravdu povediac, po porovnani ostatnych umelych jazykov vo svete, tvorca slovia bol tak isto urcitym sposobom insprirovany a "prebral" niektore tvary z inych
umelych jazykov, ktore boli vytvorene davno pred sloviom.
Ked porovnas niektore casti gramatiky tak zistis urcitu podobnost s niektorymi castami gramatiky ostatnych umelych jazykov vo svete, ktore boli vytvorene este davno pred vytvorenim jazyka slovio.
Tak isto by sa dalo urcitym sposobom povedat, ze na niektore "pasaze" gramatiky slovia mali vplyv ine umele jazyky sveta.
Myslim si, ze ale by tu teraz nemalo ist - kto, ako a kedy "kopiroval", pokial chceme nieco vytvorit aj pre druhych a nie len pre seba, aby sme mali len "my" z toho uzitok. Zamenhof si nikdy neosoboval pravo na zakladne esperanto voci inym jazykom, aj ked podnetom a zakladne gramaticke principy pre vytvorenie jazyka ido boli prave z esperanta. Tak isto by sa dalo povedat, ze tiez mohol cerpat urcite vedomosti z jazyka Volapük, ktory bol niekolko rokov pred samonym Esprerantom. Zamenhofovi neslo, aby si nieco prisvojoval, co sa tykalo Esperanta, alebo aby z toho urcitym sposobom "ekonomicky tazil", ale jeho myslienka bolo vytvorit tento jazyk pre vsetkych ludi, bez ohladu, ci mu to prinesie nejaky zisk, alebo nie. On si nedaval akysi "copyright" na tento
svoj jazyk, tak ako si ho dal Mark Hucko, co by v buducnosti mohlo, (ale aj nemuselo) vies k urcitemu ekonomickemu a finacnemu zvyhodneniu tvorcu tohto jazyka. Diskutoval tvorca Slovia so sirokou slovanskou verejnostou, co by bolo a nebolo vyhodne v tomto jazyku, ako si aj ti druhi predstavuju tento jazyk ? On si tam jednoducho dal, to co mu prave vyhovovalo a hotovo - s predstavou "ostatni prisposobte sa !
Zamenhofove Fundamento de Esperanto este neznamenalo, ze mu to prinesie ekonomicky zist v buducnosti - to nebol zamer pre vytvorenie tohto jazyka. Jeho ida bola celkom ina. Celkova situacia v tom obdobi bola o nieco ina ako je je to teraz - vyse 100 rokov od jeho uverejnenia. V tedy, na zaciatkoch sa nejako moc nedalo diskutovat na tuto temu ohladom vytvorenia nejakeho umeleho jazyka pre vsetkych. Dnesna situacia je vsak ina. Teraz bez sirokej diskusie umelo-vytvoreny jazyk jednoducho siroka verejnost neprijme, tak ako by si to mozno zelal jeho tvorca - dnes je ina doba. Inak jeho jazyk ostane len v akejsi elektronickej podobe, s par fanatikmi, ktori si budu medzi sebou dopisovat a to aj len v nie prilis
spisovnej forme, ktoru vyzaduje gramatika toho - ktoreho jazyka.
Kolko si myslite, ze po 7 rokoch existenie slovia existuje skutocnych
znalcov tohto jazyka, ktory spravne pisu a hovoria v sulade s jeho gramatiko, a slovnou zasobou ? Ja by som to odhadoval mozno tak najviac na par jednotlivcov, ktorych by sa dalo spocitat na prstoch jednej ruky. A takto to bude a ostane aj v buducnosti pre "tvrdohlavost" niektorych ludi, ktori nepripustia ziadne zmeny v tomto jazyku, ktore by casom presli do kniznej podoby a do ucebnic.
Majme urcite navrhy a predstavy, ako by to malo vyzerat v tomto jazyku, ale potom by sa mal zvolat akysi kongres, zhromazdenie viacerych jazykovedcov a "slovanskych jazykovych zanietencov"
na jedno miesto, a uz s urcitymi navrhmi, o ktorych by sa uz predtym diskutovalo a predom dohodli urcite pravidla, by sa mal takyto jazyk definitivne prijat a vyhlasit ako medzinarodny pre vstkych slovanov.
Samozrejme mali by tam byt zastupcovia hlavne vsetkych slovanskych krajin, ale aj ludi z ostatnych krajin, ktori maju o slovanistiku zaujem. Potom by to malo aky - taky ucinok a celkovy efekt na dalsi rozvoj a sirenie tohto jazyka, uz oficialnou formou. Zatial je to len v pozicii akehosi experimentovania s par ludmi, ale hovorit o 400 milionoch slovanoch, ktori by takymto jazykom hovorili a pisali - tak to je zatial len "vo hviezdach" A stavat si nejake "vzdusne zamky" ze saho takymto sposobom bude niekto ucit, to je len akasi fantasmagoria a nic konstruktivne. Lebo inak to "dopadne" este horsie ako s esperantom, ktore ma akusi "vyhodu" toho, ze bolo v podstate medzi privymi jazykmi, ktore boli v novovekej dobe vytvorene. Hoci je ich len okolo 2 000, maju uz vytvorenu akusi strukturu po celom svete - knihy, casopisy, filmy, kongresy, stretnutia a ine masmedialne sirenie a svojich "fanatickych" priaznivcov, co je velmi dobre pre tento jazyk, hoci da sa povedat, ze ani z daleka nesplnil to, co si pan Zamenhof predstavoval.
Ja nie som esperantisa, ani tento jazyk neovladam, len sa zamyslam nad pricinami a dosledkami urcitych veci v spojitosti s tymto jazykom.
Takze ziadny "copyright", ziadne ziadne "osobovanie si prava" ze len "jeho" jazyk ma byt ten hlavny a spravny pre vsetkych slovanov.
Casu je dost, nikto sa nikam neponahla. Treba vytvorit nieco "poriadne" - aj ked to bude trvat dlhsiu dobu, ako ked by sme mali potom lutovat toho, ze sme to mohli urobit inak, lepsie a spolocne.
U nas je take porekadlo : PRACE CHVATNA - MALO PLATNA.
A v tomto pripade je to urcite pravda.
A "vyjadrenia" typu : "Quick Slavic: communicate with 400 million Slavic speakers
in two weeks" vyznievaju zavadzajuco a dost smiesne, pretoze to nie je pravda.
Povedzte mi pravdu : KTO DOKAZE VZAJOMNE KOMUNIKOVAT SLOVIOM ZA DVA TYZDNE ? DOKONCA SI NEMYSLIM, ZE ANI SAMOTNY TVORCA TO NIE JE SCHOPNY. A TO UZ NEHOVORIM O DALSICH
400 MILIONOCH LUDI , AKO SA TO VSADE PISE !!!
(pokial nechapeme vzajomnu komunikaciu typu : ako sa mas ? mam sa dobre. ahoj.)
Na take "primitivne" a jednoduche vety nam netreba predsa vseslovansky jazyk a dokazeme si takto porozumiet bez problemov aj v nasich narodnych jazykoch
Ty h'ces', aby si kaz'dy' pamatoval sinula'ry nominativu substantiv a infinitivy sloves. To je jist'e p'ekny' syste'm, ale proble'm je v tom, z'e to je jes't'e jednodus'eji: stanovit jednodus'e n'ejaky' kor'en, ktery' zu'sta'va' naprosto vz'dy nem'enny', od ktere'ho se nikdy nic neodtrha'va' (bez ohledu na to, jestli to nazveme "amputace" nebo "nahrazeni'" - to je jen hra se slovy). Ty ve Slovenu pr'edepisujes' uz'ivateli, z'e se ze vs'eh'n moz'ny'h' forem slova musi' nauc'it dv'e: sinula'r nominativu substantiva a infinitiv slovesa. V esperantu, Sloviu a jiny'h' sh'ematicky'h' jazyci'h' to ale funguje tak, z'e se neh'a'va' na uz'ivateli, kterou formu se nauc'i'. Mu'z'e se klidn'e nauc'it tr'eba plura'l substantiva - a singula'r substantiva nebo podstatne' jme'no slovesne' z n'ej odvodi' bez nutnosti zna't cokoli dals'i'ho. Ja' tomu r'i'ka'm zp'etna' proveditelnost vs'eh' derivaci' bez nutnosti pouz'i'vat slovni'k (at' jiz' slovni'k papi'rovy', nebo ten v hlav'e).
Neobhajuji Slovio, ale jen tvrdi'm, z'e neslovanska' plura'lova' koncovka v jazyce se zp'etnou proveditelnosti' neni' o nic hors'i' nez' slovanska' plura'lova' koncovka v jazyce bez zp'etne' proveditelnosti.
KED SA UCIS NEJAKY CUDZI JAZYK, TAK SA PREDSA NEUCIS PLURALY SUBSTANTIV, KTORE
NIE SU V ZAKLADNEJ SLOVNEJ ZASOBE ZIADNEHO SLOVNIKA. KAZDY SLOVNIK PREDSA MA
SINGULAR SUBSTANTIVA A PRI SLOVESACH ZASE INFINITIV.
KED SI SA UCIL NEJAKY CUDZI JAZYK, TAK V SLOVNIKOCH SI CO VYHLADAVAL ?
PREDSA JEDNODUCHE A ZAKLADNE TVARY SLOVIES [INFINITIVY] A ZAKLADNE TVARY SUBSTANTIV - ALEBO NIE ?
PREDSA, KED SA UCIS CUDZIE SLOVA, TAK SA UCIS ICH ZAKLADNE FORMY. TIE OSTATNE TVARY SICE SLOVNIK MOZE UPRAVOVAT A UVADZAT, ALE AZ ZA ZAKLADNYM SLOVNYM TVAROM
TOHO - KTOREHO SLOVA.
PREDSA SA MUSI TIE SLOVA UCIT. TO JE V KAZDOM JAZYKU. TU V TOMTO JAZYKU JE TO O TO JEDNODUCHSIE, ZE SA NAUCIS LEN INFINITIVY SLOVIES A SINGULARY SUBSTANTIV.
VSETKO OSTATNE SA OD NICH LEN ODVODZUJE ROZNYMI PREFIXAMI, SUFIXAMI, PRIPADNE ZLOZENYMI SLOVNYMI SPOJENIAMI, AKO NAPR. ZOTMELO SA - TO PRETMAVIL SE,
SKAMENEL - TEN PREKAMENIL SE. CIZE "PRE" zodpoveda niecomu takemu ako napr.
v anglictine get, turn, go, grow a pod. ZAKLAD SLOVA JE KAMENIT, CO JE V PODSTATE INFINITIV SLOVESA. MINULY CAS JE KAMENIL. A ZMENA STAVU JE VYJADRENA PREDPONOU - PRE...
PODOBNE JE TO AJ NAPR. S DOKONALYM VIDOM, CIZE NIECO OBDOBNE PERFEKTNEMU CASU V ANGLICTINE. TU JE TO VYJADRENE TYM, ZE K NEURCITKU SLOVESA PRIDAS LEN KONCOVKU -E, NAPR. NAUCENY - NAUCITE, VYROBENY - NAROBITE, KUPENY - NAKUPITE.
ZO ZACIATKU SA TO SICE BUDE ZDAT TROCHU NEPRIRODZENE, ALE TO JE LEN SILA ZVYKU, KYM SI NA TO NEZVYKNES A POTOM TO BUDE VELMI JEDNODUCHE, PRAVIDELNE, LOGICKE.
TAK JE TO AJ S OSTATNYMI SUFIXAMI. VACSINA Z NICH SU SLOVANSKEHO POVODU.
TAKZE STACI SA LEN NAUCIT ZAKLADNE TVARY, SLOVIES A PODSTATNYCH MIEN A OSTATNE UZ VIES UROBIT AJ SAM, PRI POUZITI PRISLUSNYCH GRAMATICKYCH PRAVIDIEL.
NEVIEM SI PREDSTAVIT NIC LAHSIE.
Ja' se neuc'i'm jazyky podle slovni'ku'. Jazyky se uc'i'm ti'm, že c'tu texty. V textu mohu slovo potkat v jake'mkoli tvaru, ne jen v singula'ru nominativu c'i v infinitivu. Ve slovni'ku si pak dotyc'ne' slovo najdu jen tehdy, když z kontextu jeho vy'znam nelze odhadnout. Takhle jsem se nauc'il komunikativni' anglic'tinu, esperanto apod. Nevi'm, proc' by tato snadna' metoda m'ela by't neaplikovatelna' na uc'eni' se vs'eslovanske'ho jazyka.
Gabriel :
Ja' se neuc'i'm jazyky podle slovni'ku'. Jazyky se uc'i'm ti'm, že c'tu texty. V textu mohu slovo potkat v jake'mkoli tvaru, ne jen v singula'ru nominativu c'i v infinitivu. Ve slovni'ku si pak dotyc'ne' slovo najdu jen tehdy, když z kontextu jeho vy'znam nelze odhadnout. Takhle jsem se nauc'il komunikativni' anglic'tinu, esperanto apod. Nevi'm, proc' by tato snadna' metoda m'ela by't neaplikovatelna' na uc'eni' se vs'eslovanske'ho jazyka.
____________________________________________________________________________
I: Nechces' mi predsa tvrdit, z'e hned si zac'al c'itat anglicke knihy, bez toho, aby si sa nenauc'il aspon zakladnu slovnu zasobu !!!
To ti neverim ! Takouto metodou by sa dlho uc'il dokonca aj esperanto, ked by si si mal kaz'de jedno slovic'ko vyhladavat v slovniku, len vtedy ked by si mu nerozumel. Nechces' mi predsa tvrdit, z'e si sa uz' narodil so znalostou zakladnej slovnej zasoby anglic'tiny, alebo esperanta !
Ako moz'es' c'itat text napr. jazyka Zulu, alebo Hindu, alebo Gujarati, bez toho, aby si sa predtym aspon trochu nenauc'il aku-taku [aspon zakladnu] slovnu zasobu tychto jazykov. To nedokaz'e nikto na svete c'itat hned text a rozumiet mu, bez znalosti aspon zakladnej slovnej zasoby toho-ktoreho jazyka.
Ako moz'es' rozumiet slovu v plurale, ked mu nerozumies' v singulare ?
Vies', ja ti poviem tak, system "odhadovania" slov v textoch takych jazykov, ktore vobec nepozname je niekedy viac na s'kodu ako na osoch a tie "ODHADY" su dost zavadzajuce [moz'u deformovat vyznamy mnohych slov] a je to aj dost nepresne, hoci taketo "odhadovanie" je dost rychly system c'itania c'lankov.
V slovanskych jazykoch mame tu vyhodu, z'e dost vela slov [aj ked su v inych tvaroch, ako v nominative singularu] vieme tym sposobom, z'e tieto slova v inych tvaroch su dost podobne a vac's'inou maju spoloc'ne korene vo vs'etkych slovanskych jazykoch. Tie c'o sa nepodobaju - tie si najdeme v slovnikoch.
Ale ked sa uc'is' uplne cudzi a neznami jazyk [nepribuzny so z'iadnym inym, c'o poznas'] tak toto "domys'lanie si" vyznamu tychto slov je velmi nepresne a c'asto vedie k mylnym prekladom [ako to robia aj niektori, tzv. prekladatelia v C'echach a na Slovensku. Potom ti preklady filmov, niektorych knih, c'lankov v novinach prevzatych zo zahranic'nej tlac'e, titulky filmov a pod. su dost nepresne. Dost c'asto si to vs'imam napr. pri viacjazyc'nych verziach filmov, ked dialogy hercov su c'asto v niektorych vetach uplne ine ako su v originaloch. A to je zrejme "dan" za akusi lenivost, alebo lez'ernost prekladatelov, aby si tie slova vyhladali v slovnikoch.
Ano, za'kladni' slovni' za'sobu a gramatiku jsem se nauc'it musel, ale to bylo vs'eh'no. Zbytek jsem se opravdu nauc'il tak, jak jsem napsal. A opravdu to funguje, byt' se to mu'z'e zda't nepravd'epodobne'. Kdybyh' se spole'hal jen na to, co se slovni'kovou metodou nauc'i'me ve s'kole, neum'el byh' dnes anglicky skoro nic a o diskutova'ni' o panslovanske'm jazyce byh' si mohl nechat jenom zda't. Ano, mu'j syste'm zp'etne' proveditelnosti neusnadni' za'kladni' uc'eni', ale znac'n'e usnadni' uc'eni' pozd'ejs'i'.