Ahoj Gabriel,

píšem ti iné príklady ako sa dajú tvoriť sufixy sg. a pl. k substantívam, ktoré rozoznávajú rod.
Napr.

direktor / direktora (ta direktor)- riaditeľ / vedúci (podniku, a pod.) / riaditeľka / vedúca

europan / europana (ta europan) - európan / európanka

vedar / vedara (ta vedar)- vedec / vedkyňa

robotar / robotara (ta robotar) - robotník / robotnička

______________________________________________________________

direktori - riaditelia / direktoria (ta direktori) - riaditeľky
europani - európania / europania (ta europani) - európanky
vedari - vedci / vedaria (ta vedari) - vedkyne
robotari - robotníci / robotaria (ta robotari) - robotníčky



SINGULAR

nom. : direktor(a) europan(a) vedar(a) robotar(a)
gen. : ov direktor(a) ov europan(a) ov vedar(a) ov robotar(a)
direktorov(a) europanov(a) vedarov(a) robotarov(a)

dat. : om direktor(a) om europan(a) om vedar(a) om robotar(a)
direktorom(a) europanom(a) vedarom(a) robotarom(a)

akuz. : tak isto ako v nominative (substantivum ma v akuzative pevny slovosled)


vok. / lok. : o direktor(a) o europan(a) o vedar(a) o robotar(a)

inst. : s direktor(a) s europan(a) s vedar(a) s robotar(a)

------------------------------------------------------------------------------------------------------------

PLURAL

nom. direktori (a) europani (a) vedari (a) robotari (a)
gen. ov direktori (a) ov europani (a) ov vedari (a) ov robotari (a)
direktoriov (a) europaniov (a) vedariov (a) robotariov (a)

dat. om direktori(a) om europani(a) om vedari(a) om robotari(a)
direktoriom(a) europaniom(a) vedariom(a) robotariom(a)

akuz. : tak isto ako v nominative (substantivum ma v akuzative pevny slovosled)

vok./lok. : o direktori(a) o europani(a) o vedari(a) o robotari(a)
inst. : s direktori(a) s europani(a) s vedari(a) s robotari(a)


Samozrejme koncovka -a pri ženskom rode sa nemusi dávať.
Stačí dať pred životne podstatné meno ( týkajúce sa žený, samice, osoby ženského rodu.... )
osobné zámeno : ta
V prípade, že pri životnom substantíve nevieme okamžite rozoznať akého je pohlavia, tak
tam dáme všeobecné (neutrálne) osobné zámeno : to

Takže napr. hlava delfína sa preloží ako : golova delfinov
hlavy delfínov - golovi delfiniov

Pokial budeme vedieť, že je to samica delfína, tak sa to preloží ako : golova delfinova,
alebo golova ov delfina. V plurály to bude : golovi delfiniova, alebo golovi ov delfinia

* Ešte by som chcel dodať, že uvažujem o možnosti tvorenia akuzatívu za pomoci koncovky
-u, ktorá by sa pripájala k substantívam. Ak by to však robilo nejaké problémy, tak by som
ostal pri pevnom slovoslede substantiv v akuzatíve.

P.S. Ak máš nejaké iné otázky, alebo pochybnosti ako sa čo tvori, tak ich napíš.


S pozdravom,

I.

ZDRAVO GABRIEL,

zabudol som es'te reagovat na to tvoje "len" pismeno a hlasku -h, pre obe hlasky : ch, h.

System Slovena je zaloz'eny na zasade : jedno pismeno = jedna hlaska, ktoru vyslovujeme a jedna hlaska = jedno pismeno [pisany znak].

Takz'e pismeno -h sa nemoz'e vyslovovat aj ako -h a zaroven aj ako -ch.

Pismeno -h je jeden znak pre jednu hlasku a pismeno -h' je taktiez' jeden znak pre jednu hlasku, pretoz'e apostrof ['] nie je ani nijake pismeno ani nijaka hlaska, takz'e je velmi dobre adaptovatelny a neda sa s nic'im zamienat, alebo
pomylit, pretoz'e Sloveno nema dlz'ne nad samohlaskami, alebo spoluhlaskami.

Kedz'e znak ['] nic' ine nevyjadruje, ani neznamena a je na kaz'dej europskej PC klavesnici, ktora pis'e latinkou, tak je velmi prakticky a nezamenitelny.

Ono sa sice na prvy pohlad moz'e zdat, z'e akokeby "rozdeloval" slovo, ale ak si pozes' napr. francuzsky text, tak tam tych apostrofov najdes' dost vela a francuzom to nerobi problem, z'e by niec'o rozdeloval,alebo ich nejako mylil.

Takz'e aj -h, aj -h'.

S pozdravom,

I.

Ja' se ner'i'di'm za'sadou jedno pi'smeno = jedna hla'ska, ny'brz' jedno pi'smeno = jedna pr'esn'e definovana' mnoz'ina bli'zce pr'i'buzny'h' hla'sek. Vy'slovnost nemu'z'e by't uniformni', kaz'dy' vz'dy bude vyslovovat troh'u odlis'n'e, at' h'ces' nebo neh'ces'. Hla'sky h a h' jsou si velice bli'zke'. Pokud na jejih' rozlis'ova'ni' trva's', zaji'malo by m'e, co ude'la's' s t'emi 230 milio'ny Slovanu', kter'i' h neume'ji' vyslovit. Nebo je Sloveno jen pro C'eh'y, Slova'ky a Ukrajince?

GABRIEL ;

Ja' se ner'i'di'm za'sadou jedno pi'smeno = jedna hla'ska, ny'brz' jedno pi'smeno = jedna pr'esn'e definovana' mnoz'ina bli'zce pr'i'buzny'h' hla'sek. Vy'slovnost nemu'z'e by't uniformni', kaz'dy' vz'dy bude vyslovovat troh'u odlis'n'e, at' h'ces' nebo neh'ces'. Hla'sky h a h' jsou si velice bli'zke'. Pokud na jejih' rozlis'ova'ni' trva's', zaji'malo by m'e, co ude'la's' s t'emi 230 milio'ny Slovanu', kter'i' h neume'ji' vyslovit. Nebo je Sloveno jen pro C'eh'y, Slova'ky a Ukrajince
_______________________________________________________________________

I :

ahoj Gabriel,

No to neviem, ale poviem ti, z'e napr. mnohi zapadni slovania nevedia vyslovat to "ich" sxcx, alebo "tvrdy a makky znak" [rusi, ukrajinci...]
takz'e sme si 1 : 1.

Preto maju aj rusi, ukrajinci, srby, poliaci .... problem vyslovovat spravne aj niektore slova anglicky. Je to dost smies'ne, ked vyslovuju napr. hall ako chol, alebo holy, ako chouly, hide, ako chaid.
Mali by sa aj rusi trochu "prisposobit" a potrapit svoje "ustne otvory" aj s jazykmi, pretoz'e mi sme sa museli trapit nad ich rustinou celych 40 rokov.
Alebo si myslis', z'e teraz sa kaz'dy slovan bude prisposobovat im.

Pozri sa, hlaska -h je niec'o ine ako hlaska -h' [tak isto, ako hlaska -c je niec'o ine ako hlaska -c', alebo z je ina hlaska, ako z'.
Prec'o by sme nemali rozlis'ovat -h, od h' ?
Ako napr. ty,ako c'ech vyslovis' niec'o c'o sa bude pisat len s hlaskou -h ?
Vyslovis' to ako obyc'ajne -h, alebo ako ruske -h'?

Napr. niekto by mohol prec'itat slovo HUJ, ako huj a niekto ako h'uj.
[prepac' za to "drsne slovo"].
A takychto slov je predsa dost vela. Jedni to budu c'itat ako -H, a druhi, ako
-H'. Takz'e za par rokov uz' nebudeme ani vediet, c'o je spravne, alebo jedna vyslovnost bude spisovna a ta druha bude niec'o ako nejake narec'ie.

Neviem ako ty, ale ja sa budem drz'at zasady : c'o jedno pismeno - to jedna hlaska, c'o jedna hlaska - to jedno pismeno.

Toto pravidlo nemienim porus'it, pretoz'e je logicke, velmi jednoduche a velmi presne. Neviem, nac'o to komplikovat nejakymi pridavnymi pismenami.

Kaz'de pismeno ma predsa v originaly svoju presnu vyslovnost, takz'e ked spojis' 2 rozne pismena, tak to nikdy nemoz'e byt to c'o si predstavujes'.

Napr. slovio ma gx. Povedz mi logicky - c'o ma pismeno a zaroven hlaska -g spoloc'ne s vyslovenym dz' ?
Nic'. Je to len akasi imaginarna predstava, ako by sa to mohlo vyslovovat.
Moje DZ' je velmi logicke a presne, pretoz'e ak to vyslovis' rychlo za sebou, tak ti z toho vznikne to c'o ma. Bohuz'ial iny znak na PC klavesnici na tuto hlasku nemam, tak som sa snaz'il najst najlogickejs'ie a najspravnejs'ie ries'enie. Samozrejme, niekto by mohol namietat,z'e napr. pismeno -c sa moz'e pisat aj ako -ts. To je fakt, ale pismeno -c [namiesto logickeho -ts] je uz' tak velmi zauz'ivane za tie stovky rokov [dokonca ho uz' mali aj stari Rimania], z'e som ostal pri nom, miesto samozrejme tiez' logickeho rychleho spojenia hlasok sposobom -ts.

Ten moj apostrof sam o sebe nema z'iadnu vyslovnost v z'iadnom inom jazyku, tak som ho zvolil prave z tohto dovodu. Naproti tomu pismeno -x ma svoju presnu vyslovnost, c'i uz' v anglic'tine, alebo francuzs'tine, alebo rus'tine, a tak isto aj grec'tine [a v mnohych inych].

Podla mna, napr. pisanie H'LAPI je logickejs'ie ako CHLAPI, alebo KHLAPI.

A to uz' nehovorim o pisani takych "zhlukov" pismen, ako to ma slovio :

gx, wx, sxcx ....

C'o to su za nezmysli ? Predsa pismena -g, -x, -w maju svoju vlastnu vyslovnost v inych jazykoch a preto by boli velmi lahko zamienatelne pre tych cudzincov, c'o by sa uc'ili tento jazyk.

Moja zakladna abeceda je velmi lahka a ten apostrof je to jedine, c'o si treba zapamatat. Nic' ine tam nie je.

S pozdravom,

I.

Pokud se ti tolik neli'bi' dvoji' vy'slovnost, tak dobr'e. M'ejme jedno pi'smeno h a to at' ma' vy'slovnost, kterou bez proble'mu' zvla'daji' vs'ih'ni Slovane': [h']. Da'vat do panslovanske'ho jazyka [h] a rozlis'ovat ho od [h'] je stejny' nesmysl jako tam da'vat napr'. ne'mecke' pr'ehla'sky ä, ö, ü.

Panslovansky' jazyk ma' by't panslovansky' jazyk a ne mzda za'padni'h' Slovanu' Rusu'm.

Pardon, h't'el jsem napsat "msta", ne "mzda".

Ahoj Gabiel,

to nie je msta, ale ako sa potom ma toto pismeno / hlaska c'itat ?

1. ako nas'e - h,

alebo

2. ako nas'e - ch

Predsa ked chces' zachovat princip : jedna hlaska jedno pismeno - jedno pismeno - jedna hlaska, tak to musis' rozlis'ovat.

I.

M'ejme pi'smeno h, ktere' se bude vyslovovat jako nas'e [ch]. A pi'smeno, ktere' by se c'etlo jako nas'e [h], jednodus'e vypust' a zapomen' na n'ej. V'ets'ina Slovanu' se bez zvuku [h] perfektn'e obejde, tak nevi'm, proc' ji'm komplikovat panslovansky' jazyk.