Pr'esn'e tak. A co kdyz' tu konstrukci ukazovaci' za'jmeno + podstatne' jme'no (napr'. ten riba) h'ceme zadjektivizovat? Psal jsi, z'e dostaneme ten ribe. To je logicke'. Jenz'e kdyz' toto pr'i'davne' jme'no chceme pr'ipojit k ta ku'n, jak to ud'ela's?
S my'm syste'mem je to jednoduh'e': riba, muz'ska' pr'i'pona -ic', adjektivni' koncovka -ski, kon, z'enska' pr'i'pona -ka. Tedy ribaic'ski konka.
I :
Ahoj Gabriel,
Chcel by som vediet ako to robi napr. Esperanto, alebo Slovianski, alebo Slovio.
Aky rod davaju tomuto - tak trochu "zbastardenemu substantivu" ?
Poviem ti pravdu, slovu "ribaic'ski konka" by som nerozumel.
Uvedom si jedno - v gramatike sa c'leny vz'dy viaz'u na podstatne meno a NIE NA PRIDAVNE MENO.
To nemas' v z'iadnom europskom jazyku, aby sa c'len urc'oval podla adjektiva.
Tak isto sa aj ukazovacie zamena priraduju a viaz'u na substantiva a nikdy nie na adjektiva.
Neviem, ako si sa uc'il gramatiku c'es'tiny, ale tam to plati tak isto.
Nemoz'es' povedat len napr. ten rybaci, alebo ta dlha, alebo to uz'asne. Ten s kym diskutujes' musi uz' dopredu
vediet o ake substantivum sa jedna, napr.
- Aky chces' s'alat ?
- Ten rybaci. (alebo - Ten ryby)
Ty predsa musis' vediet, z'e sa jedna o s'alat, lebo inac' by si nevedel o c'o ide (na c'o sa ta osoba pyta)
Nemoz'es' jednoducho povedat " ten rybaci" - no ano, ale c'o rybaci ? Ty predsa musis' vediet, z'e ide o s'alat.
A tak je to aj s tou konorybou, alebo rybokonom - ked chces'.
Jednoducho v Slovene sa ukazovacie a zaroven osobne zameno viaz'e na podstatne meno
(to je jedno ake je pridavne meno).
To znamena, z'e napr. konska hriva (horse mane) sa povie : kone hriva, alebo ked chceme zdoraznit z'e nejaka
urc'ita, alebo ukaz'eme na nejaku, c'o vidime pred sebou, tak moz'me pouz'it : ta kone hriva. Ked chceme
napr. povedat hrivnaty kon, tak to zase obratene : hrive kon, alebo s ukazovacim / osobnym zamenom :
ten hrive kon. Ked cheme povedat napr. konova hriva, tak to je : konov hriva( mane of horse / horse´s mane)
(c'o uz' ale konov nie je pridavne meno, ale genitiv substantiva, c'iz'e privlastnujeme tu hrivu konovi, c'iz'e
pripaja sa koncovka -ov, alebo sa to da povedat aj takto :
hriva ov kon, c'iz'e koncovku -ov sme dali pred substantivum. Toto sa ale vyuz'iva len v pripade, z'e by sa vyskytlo
take spojenie substantiv, ktore by bolo bud prilis' dlhe, alebo tazke na vyslovenie, alebo na pochopenie, v pripade
niekolkoslabic'neho substantiva s urc'itym zakonc'enim. (Tyka sa to hlavne cudzich, prevzatych slov s obtiaz'nou
vyslovnostou).
Je to niec'o podobne, ako keby si povedal " europske obyvatelstvo" a " obyvatelia Europy"
- "European population" a "population of Europe".
V jazyku Sloveno by to bolo : Europe populacia a Europov populacia / Populacia ov Europa.
Je to velmi jednoduche a logicke. Neviem, c'o je na tom niec'o nepochopitelne.
tak ako som to uz' napisal. Stale tomu nerozumies'. to je jedno akeho rodu je
[respektive bolo] to pridavne meno nez' sa stalo pridavnym zo substantiva.
Teraz je adjektivum a ty sa musis' v kaz'dom jazyku riadit gramatickymi principami, z'e ukazovacie, alebo tzv. osobne zameno sa viaz'e na substantivum
[podstatne meno] a nie na adjektivum.
ako je to v esperante ? Tam sa ukazovacie zameno viaz'e na adjektivum ?
No to by bola riadne blbost. To nemas' v z'iadnom jazyku.
Pozri si leps'ie gramatiku.
zapamataj si, z'e ukazovacie zameno / osobne zameno [v slovene] TA sa viaz'e
vz'dy k substantivu a nie k adjektivu.
A to plati v kaz'dom jazyku sveta.
Adjektivum len "rozvija" substantivum, a pridava sa k substantivam [preto sa im hovori pridavne mena, lebo sa len pridavaju k podstatnym menam.
C'iz'e ukazovacie zamena a tak isto aj c'leny urc'ite / neurc'ite sa vz'dy viaz'u k podstatnym menam a nie k pridavnym menam.
To neznamena, z'e ked ukazovacie zameno, alebo c'len je pred pridavnym menom, tak ho aj "urc'uje".
Prepac', ale v tom chvatu som tam urobil urc'itu chybu - malo to byt TO KONE HRIVA, bez ohladu, akeho rodu je ta konska hriva [na tom v tomto pripade nezalez'i, tu ide o hrivu a nie akeho rodu je ten kon - c'i je to on, alebo ona.
C'iz'e TO KONE HRIVA ma vyznam ako : ta konska hriva, pretoz'e konska hriva nema rod [pohlavie], takz'e je vz'dy len v strednom, z'iz'e v neurc'itom rode.
tu ide o hrivu a nie akeho rodu je ten kon - c'i je to on, alebo on
Aha. Takze problem "patri ta hriva koni-samci nebo kobyle?" vyresis tak, ze zakazes uzivateli, aby pro nej bylo dulezite, jakeho rodu ten kun je. Rod kone tedy s tvym systemem vyjadrit nejde.
tu ide o hrivu a nie akeho rodu je ten kon - c'i je to on, alebo on
Aha. Takze problem "patri ta hriva koni-samci nebo kobyle?" vyresis tak, ze zakazes uzivateli, aby pro nej bylo dulezite, jakeho rodu ten kun je. Rod kone tedy s tvym systemem vyjadrit nejde.
tu ide o hrivu a nie akeho rodu je ten kon - c'i je to on, alebo on
Aha. Takze problem "patri ta hriva koni-samci nebo kobyle?" vyresis tak, ze zakazes uzivateli, aby pro nej bylo dulezite, jakeho rodu ten kun je. Rod kone tedy s tvym systemem vyjadrit nejde.
__________________________________________________________________________
I ODPOVEDA :
Ked povies' kone hriva, tak tam predsa urc'ujes rod podla podstatneho mena a nie podla pridavneho mena.
Povedz mi akeho rodu je tento vyraz v c'es'tine?
Konska hriva [v c'es'tine je to predsa v z'enskom rode a nie v tom rode akeho
je kon, pretoz'e potom by to muselo byt v muz'skom rode, c'o je nezmysel.
V c'es'tine predsa nehovoris' TEN KONSKA KRIVA, ale TA KONSKA HRIVA.
No vidis' c'iz'e to je v z'enskom rode, kdez'to slovo KON [alebo po c'esky
KUN] je predsa v mus'skom rode.
Takz'e je to logicke ked povies' v slovane TO KONE HRIVA [c'o dokonca vystihuje
aj pravidlo, z'e urc'enie rodu sa dava len tam, kde je to zrejme akeho je podstatne meno pohlavia, z'iz'e rodu a hriva predsa pohlavie nema - to nie je niec'o c'o z'ije. Je to len suc'ast niec'oho z'iveho, c'iz'e v tomto pripade kona u ktoreho sa pohlavie da zistit. C'iz'e KON [po c'esky KUN] je rodu muz'skeho. Avs'ak pokial to bude kobyla, tak to bude TA KON, takz'e v tomto problem nevidim.