a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, r, s, t, u, v, z
22 základných písmen / hlások
' - pomocný znak pre tvorenie iných hlások
c' = č
s' = š
z' = ž
h' = ch
Každá hláska predstavuje jedno písmeno a každé písmeno predstavuje jednu hlásku.
Keď počujete slovo, môžete ho napísať, keď ho vidíte, môžete ho vysloviť.
Neexistuje tam žiadny prízvuk na slabikách.
q, w, y, x, ch - použitie len vo vlastných menách (Sydney, Cyprus, Egypt, Quito, Olympia, Otawa, Aachen, Chemnitz, Mexiko)
Písanie mien/názvov prevzatých z iných jazykov, napr. Lydia, Yvonne, Quatro, Xavier, Felix, Willson, New York,, Wiena
Originálne názvy : Londin, Paris, Beograd ( ale Anglia - Anglicko, Vele Britania - Veľká Británia, Bavoria - Bavorsko)
dz' (dž) - ( napr. dz'em, dz'us, dz'ez, dz'avot, dz'ban, lodz'ia, Dz'ibuti )
i = y (olimpiada, diza, fizika, dinamika, simbol, bicikel )
SUBSTANTIVI - podstatné mená
SINGULAR - Jednotne cislo - má prirodzený tvar :
sport, dinamika, olimpiada, diza, otec, mama, devica, junak, deta, mitologia, veda, radio, hiperbola, fikcia, stancia,
papir, teleskop, planeta, kosmos, more, ezero (jazero), reka (rieka), gora (hora), metal (kov), gas (plyn),aeroplan, vicitor(víťaz)
denar (peniaz), z'itie (život), kon (kôň), c'ovek / homin (človek), zover (zviera), dimenzia (rozmer), kombustia(spalovanie)
ekipaz' (posádka)galaksia, orbita(obežná dráha), raketa, erupcia(výbuch), gravitacia(príťažlivosť), univerzum(vesmír)
PLURAL - Množné číslo sa tvorí pridaním - i na koniec podstatného mena :
lumen - lumeni, otec - oteci, bratr - bratri, komputer - komputeri, sport - sporti, brat - brati, kamarat - kamarati,kastel-kasteli
nacion - nacioni, dar - dari, zover - zoveri, denar - denari, aeroplan - aeroplani(lietadlá), aviator - aviatori(letci)
sientist - sientisti / vedar - vedari, ekipaz' - ekipaz'i, human - humani, vec - veci, ciklus - ciklusi, ocean - oceani, svit - sviti(svetlá)
Substantivi so konc'enie so -a, -e, -i, -o, -u, -ia, -io, -eo, -ea - Podstatné mená končiace na -a, -e, -i, -o, -u, -ia, -io, -eo, - ea :
nome - nomi, mama - mami, auto - auti, televizia - televizii, radio - radii, sestra - sestri, teta - teti, dimenzia-dimenzii, rosa-rosi
kamera - kameri, posta - posti, funga-fungi, litera - literi, materia - materii, astera - asteri, herba - herbi, centro-centri
herba - herbi, ska - ski, planeta - planeti, voda - vodi, more - mori, reka - reki, dolina - dolini, horina - horini, striga-strigi
numero - numeri, linea - linei, video - videi, idea - idei, strategia - strategii, bakteria - bakterii, arteria - arterii
Substantivi z'ivote, pri kor mi h'cet specifikit rod to moz'et mat pred substantivi : ten, ta
Podstatné mená životné, pri ktorých chceme špecifikovať rod majú pred podstatným menom : ten, ta
Substantivi ov maskuline rod - pred substantivi es - Podstatné mená mužského rodu - pred podstatným menom : - ten
ten muz', ten kon, ten pes, ten orol, ten krokodil, ten lev, ten slon, ten delfin, ten direktor, ten s'ofer, ten europan
Substantivi ov femine rod - pred substantivi es - Podstatné mená ženského rodu - pred podstatným meno : - ta
ta german - nemka, ta anglian - angličanka, ta Slovakian - slovenka,
ta europan - európanka, ta s'ofer - šoférka
ta direktor - riaditeľka, ta robotar - robotníčka, ta vedar/ ta siencist - vedkyňa
ta orol - orlica, ta slon - slonica, ta lev - levica, ta kot - mačka, ta delfin
Substantivi ov neutrum rod (abo vse ine) - pred substantivi es - Podstatné mená pri ktorých nerozoznávame rod (alebo bez rodu) :
pred podstatným menom sa môže / nemusí nachádzať : - to (osobné zámeno / ukazovcie zámeno)
to lev(lev/levica), to ursic(medveď/medvedica), to kot(mačka/kocúr), to hus(hus/gunár), to delfin
to dub, to javor, to lipa, to breza, to motil, to ih'tia, to pteric, to zover, to mamal, to insekt
to komputer, to stol, to strom, to ih'tia, to olej, to stolica, to hrnec, to dom, to ulica, to autobus, to list, to zem
Mláďatá sa tvoria slovom mlade, napr. mlade kon - žriebä, mlade kot - mača, mlade kuri - kurence, mlade lev - levíča
ADJEKTIVI - prídavné mená
Konc'enie - koncovka: - e
pekne - pekný,á,é, dobre - dobrý, á, é, rihle - rýchly,a,e, sporte - športový,á,é, vesele - veselý,á,é, gigante - obrovský
astere noc - hviezdnatá noc, Geogravitacia - zemská gravitácia, Lune svit - mesačný svit, dene tiket - denný lístok,
komputere hra, televizie program, multe kanal, male lod, polare noc, Helie erupcii
Severe Polare Cirk - Severný polárny kruh, terme diferencia - teplotný rozdiel, nove - nový,á,é (Nova - novovzniknutá hviezda)
Podstatné mená končiace na - e ostávajú nezmenené (vitale funkcii - životné funkcie, more breg - morské pobrežie)
Gradenie ov adjektivi a adverbi - Stupňovanie prídavných mien a prísloviek
vic / nai - vic pomalo / nai pomalo, vic pekno / nai pekno, vic rihlu / nai rihlu, vic dobru / nai dobru
Tie es vic rih'le kao ten - Oni sú rýchlejší ako on.
Ta il nai pomale zo vse - Ona bola najpomlšia zo všetkých.
ADVERBI - príslovky (adverba - príslovka)
Konc'enie - koncovka : - o
dobro - dobre, pekno - pekne, pomalo - pomaly, stalo - stále, rih'lo - rýchlo, malo - málo, multo - mnoho
horo - hore, dolo - dole, h'itro - chytro, bistro - bystro,pohotovo, velo - veľa, slabo - slabo, stacionaro - stojato
vaz'no - vážne, skoro - skoro, pravo - práve, znovo - znovu, opäť, termo - teplo, mezo - medzi
Podstatné mená končiace na - o ostávajú nezmenené (radio transmite - rádiovo šírené, racio narobite - rozumne urobené)
PREPOZICI - predložky (prepozicia - predložka)
pri, na, vo, od, do, cez, pod, nad, za, so, zo, po, ku, o(o pet c'asi), predo (predo te), mezo (mezo nacione), pro (pro tau)
KONJUNKCI - spojky (konjunkcia - spojka) a, i,
VERBI - slovesá (verbo - sloveso, slovo)
Neurčitok slovesa + prítomný čas - koncovka - t
Slovesa sú v akomkoľvek čase vždy v infinitive.
sportit - športovať, grat - hrať, idit - ísť, transpondit - prenášať(signál), printit - tlačiť na tlačiarni, kalkulit - počítať
sekurit - zabezpečiť, publikit - zverejniť, publikovať, kombustit - spaľovať, horieť, skit - lyžovať, skoc'it - skákať,skočiť
* potrebné je vedieť len infinitiv slovesa - všetko ostatné sa odvodzuje od infinitivu.
- preterite c'as - minulý čas : - l
- prezente c'as - prítomný čas : - t (infinitiv)
- future c'as - budúci čas : - m
Konjugacia ov verba - Časovanie slovesa - bit - byť
Prezente c'as - Prítomný čas :
ja es - ja som mi es - my sme
ti es - ty si vi es - vy ste
ten es - on je tie es - oni sú
ta es - ona je
to es - ono/to je
Preterite c'as - Minulý čas :
ja il - ja bol mi il - my boli
ti il - ti bol vi il - vy boli
ten il - on bol tie il - oni boli
ta il - ona bola
to il - ono bolo
Future c'as - Budúci čas :
ja em - ja budem mi em - my budeme
ti em - ti budeš vi em - vy budete
ten em - on bude tie em - oni budú
ta em - ona bude
to em - ono bude
KONDICIONALE FORMA - podmieňovací spôsob : bi + neurčitok
ja bi - ja by som mi bi - mi by sme
ti bi - ty by si vi bi - vy by ste
ten bi - on by tie bi - oni by
ta bi - ona by
to bi - to, ono by
ja bi muset - musel by som
KONDICIONALE FORMA PRETERITE - podmieňovací spôsob minulý : ilbi + neurčitok (bol by)
bi + sloveso v minulom čase
ja bi musel - bol by som musel
Tie bi musel narobit to, ak bil tam - Boli by to museli urobiť, keby tam boli. ( bi + il = bil )
(pri súvetí ak ide o ten istý podmet v hlavnej aj vedľajšej vete sa tento vo vedľajšej vete nemusi uvadzať)
mat - mať(vlastniť), trebit - mať (povinnosť), h'cet - chcieť
moz'et - môcť, smiet - smieť, muset - musieť
robit - robiť
ja robit - ja robim
ja robil - ja som robil
ja robim - ja budem robit
ja bi robit - ja by som robil
ja bi robil - ja by som bol robil
h'cet - chcieť
ja h'cet - ja chcem
ja h'cel - ja som chcel
ja h'cem - ja budem chcieť
ja bi h'cet - ja by som chcel
ja bi h'cel - ja by som bol chcel
mat - mať (vlastniť)
ja mat - ja mam (vlastním)
ja mal - ja som mal (vlastnil som)
ja mam - ja budem mať (vlastniť)
ja bi mat - ja by som mal (vlastnil by som)
ja bi mal - ja by som bol mal (bol by som vlastnil)
trebit - mať (povinnosť), potrebovať
ja trebit - mam (povinnosť), potrebujem
ja trebil - mal som (povinnosť), potreboval som
ja trebim - budem mať (povinnosť, budem potrebovať
ja bi trebit - mal by som (povinnosť), potreboval by som
ja bi trebil - bol by som mal (povinnosť), bol by som potreboval
moz'et - môcť
ja moz'et - ja môžem
ja moz'el - ja som mohol
ja moz'em - ja budem môcť
ja bi moz'et - mohol by som
ja bi moz'el - bol by som mohol
smiet - smieť
ja smiet - ja smiem
ja smiel - ja som smel
ja smiem - ja budem smieť
ja bi smiet - smel by som
ja bi smiel - bol by som smel
muset - musieť
ja muset - ja musím
ja musel - ja som musel
ja musem - ja budem musieť
ja bi muset - musel by som
ja bi musel - bol by som musel
Kvestia - otázka
Robit ti ? - Robíš ?
Robil ti ? - Robil si ?
Robim ti ? - Budeš robiť ?
Negacia - zápor
Ja ne robit - ja ne robim
Ja ne robil - ja som nerobil
Ja ne robim - ja nebudem robiť
PASIVE ROD OV VERBO - trpný rod slovesa :
neurčitok slovesa - t pribera koncovku : - e
Sutra es Jupiter vidite zo juge hemisfera - Zajtra je Jupiter videný z južnej pologule.
To il nakalkulite s moi edukator - Bolo to vypočítané mojim učiteľom.
To libro em naskribite o te - Tá kniha bude napísaná o tebe.
Kinetike energia es transferite na svetlo - Kinetická energia je menená na svetlo.
PERFEKTE FORMA OV VERBO / PERFEKTE FORMA VERBOV - dokonalý tvar slovesa
na + sloveso v infinitíve (naskribit, narobit, naedukit, naplanit, navarit, naplantit)
na + infinitiv bez - t + il ( Ja naskribil to do c'era - napísal som to do včera)
na + infinitiv bez - t + em ( Ja narobim to do sutra - urobím to do zajtra)
Tie naskribim to - Napíšu to
Tie ne naskribim to - Nenapíšu to
Tie naskribil to - Napísali to
Tie ne naskribil to - Nenapísali to
Tie muset naskribit to - Musia to napísať
Tie ne muset naskribit to - Nemusia to napísať
PERFEKTE PASIVE FORMA VERBOV - dokonalý tvar trpný rod slovesa na .... te
Libro es naskribite s moi priatel - Kniha je napísaná mojím priateľom
Libro es ne naskribite s moi priatel - Kniha nie je napísaná mojím priateľom
Libro il naskribite s moi priatel - Kniha bola napísaná mojím priateľom
Libro il ne naskribite s moi priatel - Kniha nebola napísaná mojím priateľom
Libro em naskribite s moi priatel - Kniha bude napísaná mojím priateľom
Libro em ne naskribite s moi priatel - Kniha nebude napísaná mojím priateľom
PARTICIP - : so + - enie
So videnie (z'e) to dez'il ten beril parazol - Vidiac že prší, zobral si dáždnik (z'e - nemusí sa použiť)
So s'oferenie auto tie audil muzika - Šoférujúc auto, počúvali hudbu
KREATENIE SUBSTANTIVIOV ZO VERBI - tvorenie podstatných mien zo slovies :
vynechanie koncovej samohlásky + t a pridanie koncovky - enie, plural - eni
singular : robit - robenie, skribit - skribenie, numerit - numerenie, dat - daenie, agrit - agrenie, laborit - laborenie
plural : robeni, skribeni, numereni, daeni, agreni, laboreni
DEKLINACIA BAZE NOMIOV - skloňovanie podstatných mien (existujú len 2 pády : genitiv a dativ)
Nominativ To es dom - To je dom
Genitiv - ov To es otecov auto - To je otcovo auto
Dativ - om Ti em dat to libro detiom - Ty dáš tú knihu deťom
Akuzativ Tie nabudoval vez'a - Postavili vežu
Lokal : predložka o ( o mama - o mame, o otec - o otcovi, o nam - o nás, o me - o mne, o te - o tebe, o tenu - o ňom,
o tau-o nej, o tim-o nich )
Ins'trumental : predložka s (s mama - mamou, s otec - otcom, s nam - nami, s me - mnou, s te - tebou,
s tenu - ním, s tau - ňou, s tim - nimi)
(osobné zámená sú v datíve)
To es govorite o te - Hovorí sa o tebe
Auto es s'oferite s otec - Auto je šoférované otcom
Kafe es servite s c'as'iner - Káva je sevírovaná čašníkom
Kafe es so cukor - Káva je s cukrom
Esit s te, ja bi ne idet tam - Byť tebou, nešiel by som tam
Ja bi idel tam so te - Bol by som tam išiel s tebou
Pri genitive a dative koncová samohláska pri podstatnom mene odpadá a pripája sa len koncovka : -ov, - om,
napr. sestrov libro - sestrina kniha, devicov mobile telefon - dievčaťov mobilný telefón,
junakiov ekzamini - skúšky chlapcov, junakiom - chlapcom, z'eniom - ženám, siencistiom - vedcom
Edukator ede dat to libro devicom - Učiteľ dá tú knihu dievčaťu. Tie ede dat to libro deviciom
- Oni dajú tú knihu dievčatám.
V plurali sa formy - ov (genitiv), - om (dativ)) dajú buď pred podstatné meno, ktoré ostáva v základnom tvare,
napr. libro ov oteci- kniha otcov, libri ov devici - knihy dievčat, alebo sa pripájajú až za príponu množného čísla,
napr. libro oteciov, libri deviciov, kos'eli junakiov, boti detiov, ski sportistiov, auti s'oferiov, spotistiom, s'oferiom
IMPERATIV : základný tvar slovesa bez koncovky infinitiva ( - t ), pridaním koncovky - j.
idit - idij (choď) videt - videj (pozeraj) skribit - skribi (píš) mat - maj (maj jedenie - najedz sa)
robit - robij (rob) audit - audij (počuvaj) c'itit - c'iti (čítaj) z'ivit - z'ivij (ži) est - esi (buď)
bez'it - bez'ij (bež) varit - varij (var) kalkulit - kalkuli (počítaj) sedet - sedej (seď, sadni si) edit - edij (jedz)
(Ti) skribij ! - Píš ! (Ti) audij ! - Počúvaj ! (Ti) kalkulij ! - Počítaj ! (Ti) mizej ! - zmizni !
Vi skribij ! - Píšte ! Vi audij ! - Počúvajte ! Vi kalkulij ! - Počítajte ! Vi mizej ! - zmiznite !
Mi skribij ! - Píšme ! Mi audij ! - Počúvajme ! Mi kalkulij ! - Počítajme ! Mi mizej ! - zmiznime !
PERSONE ADVERBI - osobné zámená
Vo vete sa používajú v nominative pred slovesami na určenie podmetu / osoby.
Nominativ Dativ / Akuzativ Genitiv
ja - ja me - mne, mňa, mi,ma moi - môj, -a, - e
ti - ty te - teba, tebe, ťa tvoi - tvoj, -a, -e
ten - on tenu - jemu, ho,mu, tomu tenoi - jeho, toho
ta - ona tau - ju, tú, jej, nej tai - jej, tej
to - ono tou - mu, ho, tomu (neutrum) toi - jeho, ho, toho (neutrum)
mi - my nam - nám, nás nas' - náš,-a,-e
vi - vy vam - vám, vás vas' - váš,-a,-e
tie - oni tim - im, tím,ich tih' - ich, tých
to - neutrálne ukazovacie zámeno pre neživotné(životné) podstatné mená, pri ktorých nerozoznávame rod
ten, ta, to - predstavujú osobné aj ukazovacie zámená.
ti - len jedna osoba (j.č.) vi - len viac osôb (mn.č.)
(Neexistuje Vykanie ani Onikanie)
tuten - tuta - tuto [tento - táto - toto]
tamten - tamta - tamto [tamten - tamtá - tamto]
REFLEKSE ADVERBO - zvratné zámeno se - sa, si, seba
Mi dam se to h'leb so maslo - Ten chlieb si dame s maslom
Tie edukim se to future tiden - Budú sa to učiť budúci týždeň
NUMERI - Čísla / Číslovky
Baze numeri - Základné číslovky Rade numeri - Radové číslovky (- te)
0 - nul, zero 0. - nulte, zerote ( nultá)
1 - en 1. - ente
2 - dve 2. - dvete
3 - tri 3. - trite
4 - s'tir 4. - s'tirte
5 - pet 5. - pette
6 - s'es 6. - s'este
7 - sem 7. - semte
8 - os 8. - oste
9 - dev 9. - devte
10 - des 10. - deste
PLUSENIE NUMERIOV - Sčítanie čísel
os plus sem es (ekvat) despet - 8 + 7 = 15
MINUSENIE NUMERIOV - Odčítanie čísel
despet minus sem es (ekvat) os - 15 - 7 = 8
MULTIPLENIE NUMERIOV - Násobenie čísel
dve krat tri es s'es - 2 x 3 = 6 des krat sto es tis (des krat hekto es kilo) - desať krát sto je tisíc
tis krat milion es bilion (kilo krat mega es giga) - tisíc krát milión je miliarda
DIVIDENIE NUMERIOV - Delenie čísel
des div pet es dve - desať deleno päť je dva
bilion div tis es milion (giga div kilo es mega) - miliarda deleno tisíc je milión
FRAKTI - Zlomky
dveina (en lom dve) - 1/2 triina (en lom tri) - 1/3 dev milionina (dev lom milion / dev lom mega) - 9/1 000 000
DESINE NUMERI - Desatinné čísla
nul cele en (en desina) - 0,1 nul cele dve (dve desini) - 0,2
nul cele en milionina / en milionina (nul cele en megaina) 0,000 001
EKVATA - Rovnica (Ekvati - Rovnice) - E es ekvate m krat c kvadrat (E = mc2)
102 - des na dve / des na kvadrat, 103 - des na tri / des na kubik, 104 - des na s'tir 105 - des na pet
Decimale Sistem - desiatkový systém / sústava
meter, liter, kilogram
kvadrate meter (štvorcový meter), kubike meter (kubický meter) obkvadragonal (obdĺžnik)
cirk (kruh), polcirk (polkruh), radius (polomer), diameter (priemer), diagonala (uhlopriečka), sfera (guľa),
trigonal (trojuholník), kvadragonal (štvorec), pentagonal (päťuholník), heksagonal (šesťuholník), oktagonal (osemuholník)
linea (čiara), horizontale / vertikale linea (vodorovná /zvislá priamka), goniomer (uhlomer), prizen (ihlan)
perimeter (okraj, perimeter), paralele linei (rovnobežné priamky), krive linea (krivka), priame linea (priamka),
cilinder (valec), konus (kúžel), kubus (kocka), limite linea (úsečka), bod (bod,bodka), lina (čiarka, čiara),
SLOVAR / VOKABULO (selekcia / ekstrahacia ov slove zasoba) - Slovník (výber zo slovnej zásoby) :
ko - kto c'o - čo kisi - nejaký, akýsi c'osi - niečo
kov - koho,čia c'ov - čoho neki - nijaký, žiadny nec' - nič
kom - komu c'om - čomu kesi - niekde, kdesi nekei - nikdy
o kom - o kom o c'om - o čom neke - nikde
so kom - s kým so c'om - s čím kosi - niekto, ktosi kien - každý,á,é
neko - nikto korsi - niektoré,ý,á
ke - kde kor - ktorý,á,é kaosi - nejako, akosi ensi - akýkoľvek, ktorýkoľvek
kei - kedy z'e - že nekao - nijako hoc'o - čokoľvek, hocičo
kie - aký,á,é abo - alebo lensi - niekoľko, zopár
kao - ako len - len, iba od ke - odkiaľ keisi - niekedy
ak - keby tez' - tiež, aj do ke - dokiaľ
kim - zatiaľ čo, kým ale - ale od kei - odkedy
ked - keď li - či do kei - dokedy
c'em - prečo ebo - pretože, lebo
nez' - než abi - aby
an - áno pondelak - pondelok januar Pacifike Ocean
ne - nie utorak - utorok februar Atlantike Ocean
c'as - čas sreda - streda marec Indie Ocean
den - deň s'tirak - štvrtok april Arktike Ocean
tiden - týždeň petak - piatok maj Ekvatore Cirk
mesec - mesiac sobota - sobota jun Longituda
rok - rok nedela - nedeľa jul Latituda
sever - sever c'era - včera august Severe Polare Cirk
jug - juh denes - dnes september Juge Polare Cirk
istok - východ sutra - zajtra oktober Antarktika / Arktika
zapad - západ utro - ráno november Volkano
vesna - jar polden - obed december Kontinent
leto - leto vec'er - večer
jesen - jeseň noc - noc
zima - zima polnoc - polnoc
zdar selo - dedina
dobre den mesto - mesto
dobre utro gora - hor
dobre vec'er luka - lúka
dobre noc put - cesta
Zdravo - zdravim ťa(vás)
Kao es ti ? - Ako sa máš ?
Ja es dobro - Mám sa dobre Kao velo (denari) es to ? - Koľko to stojí(peňazí) ?
Ki es c'as ? - Koľko je hodín ?
To es pet c'asi - Je päť hodín
To es en c'as - Je jedna hodina
************
Jesus Kristus - Ježiš Kristus eklesia - cirkev
Evangelium - evanjelium spasitor - spasiteľ
Apostol - apoštol kral - kráľ
Angel - anjel kralov zem - kráľovstvo
Kristan - kresťan krus - kríž krusit - prekrižovať krusifiksit - ukrižovať
baptisit - krstiť (baptisenie - krst) monastir - kláštor monist - mních
svate - svätý,í,á,é Kristusov Narodenie - Vianoce
Svatec (i) - Svätec (í) Spasitorov Noc - Veľká noc
spirit - duch oms'a - omša
mesias' - mesiáš religia - náboženstvo ( religie - náboženský, nábožný )
profet - prorok ( religii - náboženstvá )
pastor - farár, kazateľ
P.K. (Pred Kristus) - pred Kristom Deo - Boh
Po.K. (Po Kristus) - po Kristovi Deov justicia - Božia spravodlivosť
Svate Skribenie - Sväté Písmo
verita - viera, pravda nefinita - večnosť, nekonečno
verit - veriť, dôverovať glorifit - oslavovať, sláviť
resurektit - vstať z mŕtvych kostol - kostol
Nas' otec, kor es vo nebo
svate esij tvoi nome
pridij kralenie tvoi
esij vola tvoi
kao vo nebo, tak i na Zem
h'leb nas' kienodene daj nam denes
a odpustij nam nas' vini
kao i mi odpust nas' vinitoriom
a ne uvedij nas do pokus'enie
ale zbavij nas od zle. Amen
Vo nome ov Otec i Sin i Svate Spirit
aviator - letec administracia - riadenie, správ, služba občanom
aerodrom - letisko dividencia - oddelenie, delenie
aeroplan - lietadlo justicia - spravodlivosť
helikoptera - vrtulník, helikoptéra governia - vláda minister - minister, služobník ministit - slúžiť, posluhovať
eks Globe civilizacia - mimozemská civilizácia
kosmodrom - štartovacia rampa pre kozmické rakety mezo-planete - medziplanetárny
Geogravitacia - Zemská priťažlivosť Geonukleus - Zemské jadro Geo-centrume Teoria - teória o zemskom strede vesmíru
Helie svit - Slnečný jas Helie radiacia - Slnečné vyžarovanie Helio-centrume Teoria - teória o slnečnom strede vesmíru
Lune svit - Mesačný svit / jas Helio-centrume Sistem - heliocentrická sústava
orbita - obežná dráha sonda - sonda Eks Helie Sistem - mimo Slnečnej sústavy
distancia - vzdialenosť Kosmose velocita - kozmická rýchlosť
universale - všeobecný, svetový, univerzálny gradus - stupeň
Severe Magnete Pol - severný magnetický pól Mezotere more - Stredozemné more
Juge Magnete Pol - južný magnetický pól mezo - medzi centrum - stred
Helio - Slnko (ako hviezda) mezo-nacione lingva - medzinárodný jazyk
astera - hviezda
Globa / Geo- - Zem (planéta), svet zem - zem, pôda tera - územie, teritórium
Luna - Mesiac (ako satelit Zeme)
planeta - planéta Helie Sistem - slnečná sústava
zover - zver pteric - vták riba - ryba insekt - hmyz savec - cicavec plaz - plaz
organite - organický,á,é
ne organite - anorganický,á,é
planta - rastlina herba - bylina folis - list (na strome)
senzitivita - citlivosť senzor - snímač
celula - bunka glacial - ladovec meteo - počasie
STATI / ZEMI / TERI / TERITORI - ŠTÁTY / KRAJINY / ÚZEMIA / TERITÓRIA
Unia ov Arabe Emirati Spojené Arabské Emiráty
Afgania Afghanistan
Albania Albansko
Armenia Arménsko
Arktika Arktída
Antarktika Antarktída
Austria Rakúsko
Australia Austrália
Azerbaidz'an Azerbajdžan
Bosna i Hercegovina Bosna a Hercegovina
Banglades' Bangladéž
Belgia Belgicko
Bulgaria Bulharsko
Bermuda Bermudy
Brazilia Brazília
Bahame Ostrovi Bahamské ostrovy
Belarusia Bielorusko
Kanada Kanada
Centrale Afrike Republika Stredoafrická republika
Juge Afrike Republika Juhoafrická republika
S'vicaria Švajčiarsko
C'ina Čína
Kipros Cyprus
C'eh'e Republika Česká republika
Germania Nemecko
Dz'ibuti Džibuti
Dania Dánsko
Dominikane Republika Dominikánska republika
Alz'eria Alžírsko
Estonia Estónsko
Egypt Egypt
Zapade Sahara Západná Sahara
Spania Španielsko
Finia Finsko
Ostrovi Fidz'i Ostrovy Fidži
Falklande Ostrovi Falklandské ostrovy
Ostrovi Fare Ostrovy Fare
Francia Francúzsko
Gruzia Gruzínsko
Francie Guiana Francúzska Guaiana
Gibraltar Gibraltar
Gronlandia Grónsko
Ekvatore Guinea Rovníková Guinea
Grecia Grécko
H'rvatia Chorvátsko
Irlandia Irsko
Izrael Izrael
Irak Irak
Iran Irán
Island Island
Italia Taliansko
Jamaika Jamajka
Jordania Jordansko
Japonia Japonsko
Kenia Keňa
Kirgizia Kirgízsko
Kambodz'a Kambodža
Severe Korea Serverná Korea
Juge Korea Južná Korea
Kuvait Kuvajt
Kaimane Ostrovi Kajmanské ostrovy
Kazah'stan Kazachstan
Libanon Libanon
Lih'tens'tain Lichtenštajnsko
Litva Litva
Luxemburg Luxembursko
Latvia Lotyšsko
Moldovia Moldavsko
Mars'ale Ostrovi Maršálove ostrovy
Makedonia Macedónsko
Mongolia Mongolsko
Martinik Martinik
Mauritania Mauretánia
Malta Malta
Mauritius Maurícius
Malawi Malawi
Mexiko Mexiko
Malaizia Malajzia
Mozambik Mozambik
Namibia Namíbia
Nove Kaledonia Nová Kaledónia
Nederland / Holandia Holandsko
Norvegia Nórsko
Nove Zealand Nový Zéland
Francie Polynezia Francúzska Polynézia
Filipini Filipíni
Polakia Polsko
Puerto Riko Portoriko
Palestina Palestína
Portugalia Portugalsko
Paraguay Paraguaj
Kuatar Katar
Romania Rumunsko
Rusia Rusko
Rwanda Rwanda
Saudie Arabia Saudská Arábia
Solomone Ostrovi Šalamúnové ostrovy
Seys'eli Seychely
S'vedia Švédsko
Singapur Singapúr
Slovenia Slovínsko
Slovakia Slovensko
San Marino San Maríno
Somalia Somálsko
El Salvador El Salvádor
Sirie Arabe Republika Sírska arabská republika
Swaziland Swazijsko
Hungaria Maďarkso
Tailandia Tajsko
Tadz'ikia Tadžikistan
Turkmenistan Turkmenistan
Tunisia Tunis
Istoke Timor Východný Timor
Turcia Turecko
Tai-wan Tchai-wan
Ukraina Ukrajina
USA (Unia Statiov ov Amerika) USA (Spojené štáty americké)
Uruguay Uruguaj
Uzbekistan Uzbekistan
Vatikan Vatikán
Vietnam Vietnam
Jemen Jemen
Jugoslavia Juhoslávia
Zimbabwe Zimbabwe
Prezentenie tekstiov
To lingva mat logike gramatika bez komplikite sufiksi a prefiksi a gramatike neregulareni.
Pro to es vic dobre c'em ensi naturale lingva.
Gramatika ov to lingva es baze a ne mat urgencia ov kisi trebenie pro kreatenie
ov vic komplikite gramatike strukturi, kor es ne trebite pro standarde z'ive komunikacia mezo humani.
NASELENIE A PODOBI OV STAT
Na nas' teritorium z'ivil uz' pred lensi tis roki kmeni koc'ove pasteriov
a naselite agritori. Na kelte a vic pozde Rome naselenie navazal Slovani,
kor kmeni pridil do Centrale Europa vo 4. - 5. storoki Po.K.
Za ente state utvar na nas' teritorium moz'eto povaz'it Velomorave Imperium,
kor nasledil po kmene unia ov zapade Slovani - Samov Imperium.
Po dekadencia ov Velomorave Imperium teritorium ov Slovakia il dlho kus ov vic
vele formenie - ov Ugria, vo to dominante nacion il Hungariani.
Vo 19. storoki Slovakiani il startit z'adat tih' nacione juristiki. Vo rok 1918
po dekadencia ov Austria - Ugria to il nakreatite nove stat - C'eh'ioslovakie Republika.
To menenie il krok ku state suverenit.
*******************
"Mi konkluzit tak, z'e opozito tim mnogokrate obstrukcii a h'aosi ov reciprocie kontakt, kor formit
zo variacia, zo lekost a ne perfekcia ov lingvi, ne ostat ov efektive medium, nez' abi se kompletit nove
vic leke lingva, nad vse ine uz' zname, abi mi moz'et edukit to bez c'ase a objektive deficit ... "
Jan Amos Komenský, VIA LUCIS
*******************
"En triina ov nas' z'ivenie bi pridate nam ak akceptenie ov pomocite lingva il edukenie ov ine naturale lingvi limitite
na racie kriterium"
G. W. Leibniz
MEMORIJ HUMAN, KAO PRAH' TI ES A VO PRAH' TI EM REVERTE
SORRY, GABRIEL PUBLISHED JUST SLOVANO - SLOVAK TEXT THAT HAS SOME DIACRITIC
MARKS. I DO NOT KNOW WHAT WAS HIS COUNSEL. IF SOMEBODY WANTS TO LOOK AT SLOVANO LANGUAGE WHY NOT ASK ME.
I REALLY DON'T KNOW WHY GABRIEL PUBLISHED MY SLOVANO ON THIS SITE.
DON'T YOU THINK, GABRIEL, THAT IT IS MY PERSONAL MATTER TO DO SO.
I DO NOT NEED ANY INTERCESSOR FOR THIS PURPOSE.
P.S. Publish your own language Slovianski on this site and don't do what is
my own business if someone ask for it.
Main Entry: public domain
Function: noun
1 : land owned directly by the government
2 : the realm embracing property rights that belong to the community at large, are unprotected by copyright or patent, and are subject to appropriation by anyone
