Idea od mezonarod rec'.

Mnogorec' bol obtiaz' prekaz'ka do mezonarod stiki a to uz' vo starovek, ked bol mezonarod stiki malo rozvinute, preto z'e len malo ludi vzaimo stretaval mezonarodo.

Ale i pro vo to c'as obmezite potrebi od mezonarod stiki bol uz'ite vo rozn historia dobi rozn rec'i kao sumersk, babilonsk, asirsk, egiptsk, kretsk a na teritorii dobite s Aleksander Vel, od Jadran more az' do C'ern more a India, greksk rec'. Es'te vic vel rozs'irenie dosiahnul latinsk kao central stat rec' od Roma imperium na vse dobite teritoriumi, a kao oficial rec' od zapad eklesia.
Uz'ivenie a rozs'irenie toh', abo ine rec' stalo zavisel na militar, politika, hospodar a tez' kultura nadvlada od toh' abo tamtoh' nacion. Po rozpad od Roma cisarstvo latina rec' tez' upadal s mes'enie so difere narod rec'i, a tak vznikla italiask, franciask, spaniask, portugaliask a romaniask. Latina prestal bit stat rec', vs'ak i vo stredovek bol dalo uz'ite kao spol rec' od eklesia a aristokracia. Spol s to, latina aktil vo obdobie od renesancia vo veda a kultura.
Ale vo 17. storok uz' latina zac'al stratit toh' rarita a universenie. Specialno po Vestfal mier vo rok 1648 zac'ina ustupovat a vo urad a mezonarod vztahi, kultura a obh'od vimeni vo vse c'asti od svet zac'ina prevladat franciask, kor s'ak nekei ne dosiahnul univerenie od latina. Restrikcii s ohlad na uz'itie od francisk jasno znac'i, z'e franciask nekei ne dosiahnul oficial postavenie de iure od akceptite rec' od mezonarod stiki.

Po ente globa vojna Spojite kralstvo a Unite Stati od Amerika otrasil s privilegium pozicia od franciask a vse dals' snahi unovit francia rec' nadvlada, toh' rec' monopol, na stalo stroskotal. S c'o vic se uplatni idea od narod stat a narod zvrh'ovanost, s to vic od rec'i se objavi na poli od c'lovek aktenie. Organizacia od Unite Narodi vo to c'as uz'iva s'es oficial rec'i. UNESCO a in mezonarod institucii es'te vic. Vo startenie od to storok stac'il znat dva, abo tri zapadoeuropa rec'i pro izberenie od informacii o nai-nov rezultati od veda. Denes se to kalkuli so znanie od 12 rec'i kao s urgencia baza. Edukit se i s'tir, pet rec'i ne es dostatno. Malo ludi se zdari edukit vse vo tie rec'i perfekto, nai-frekvento es moz'no iba hrubo vedat, a to c'asto na ukor tieh' veda tvor robota. Mnogi se mieni, z'e narodi se nekei ne konsolidi na uz'itie od en narod rec' od mandate pro vse a tak es rezolucia moz' len s akceptenie od politika a narod neutral rec'.

Uz' vo 17. storoki filozofi kao Rene Descartes (1596 – 1650), Wilhelm Leibniz (1648 – 1716) a Jan Amos Komenski (1592 – 1671) zac'al zaoberat s otazka od en rec'. Vse konstatil, z'e es potreba mat spol rec' pro kontak mezo narodi a stanovil tie principi: en tip od deklinacia a konjugacia, neki vinimka a ne-regularenii, kreatenie od slovi s pomoc od sufiksi a prefiksi.
Ked vo 17. storoki to prestal od uz'itie od latina, vo mezonarod vzaimoaktenie nastal vakum, kor Komenski h'cel eliminit s kreatenie od nov rec', vic lah'k a suc kao bol sam latina a kor bi bol dvate rec' pro kien. To bol teno humanizmus, patriotizmus, demokratizmus a mier usilie, kor teno viedol do to, z'e ten startil venovat s mislenie od spol rec' pro globa a dizajnil kreatenie od planite rec', kor bi bol moz'no u-edukit bez strata od c'as a veci, kor bi bol medium do dosaz'enie od vic visok edukacia a proklamil princip, abi tie vse kultivil a prezervil tieh' mater rec'. Tom problem venoval Komenski dva spisi. „Via Lucis“ (Put od luc') a Panglottia (Univerzal rec'). I ked Komenski profesno imperil latina, vedel, z'e latina ne-stac'it pro mezonarod komunikacia a, z'e to es rec' ne-lah'k. Hovoril, z'e „ es urgent kreatit kisi spol rec' spol pro vse narodi...es urgent dat prednostnenie tom, abi bol kreatite kisi rec' spol pro vse globa. …Mi ne moz'et pro to u-robit nec' in, kao doporuc'it total nov rec'. Universal rec' musi berit zretel na vse narodi. Zo to pramenit u-zavrenie, z'e i s prec'enie od mnohokrat obstrukcii a h'aosi od vzaimo stik, kor formit zo mnohosti, problemi a ne-perfektivita od rec'i, ne-ostat efektiv medium, abi se kreatil nov rec', nad vse uz' znam: vic lah'k, vic perfekt. Mi tuz'it pro rec' racionsk, analogiask a harmoniask.“