Macedónsko: Albánci vystúpili z vlády.

AKTUALIZOVANÉ: Politická formácia etnických Albáncov vystúpila z vládnucej koalície v Macedónsku, čo by mohlo znamenať pád kabinetu, ak premiér v dohľadnom čase nenájde iného koaličného partnera.

Vedenie DPA svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Gruevski v pondelok nevyhovel požiadavkám lídra strany Menduha Thaciho. Ten od premiéra žiadal, aby zastavil trestné stíhanie proti členom niekdajšej Albánskej národnej armády, ktorá v roku 2001 v ozbrojenom povstaní bojovala proti macedónskym bezpečnostným zložkám. Občianskej vojne v Macedónsku vtedy zabránili EÚ a NATO. Šesťmesačné boje ukončili výmenou za rozšírenie práv albánskej menšiny.

Albánski demokrati okrem toho požadovali od macedónskej vlády aj penziu pre vojnových veteránov a nástojila na tom, aby sa albánčina stala úradným jazykom v celom Macedónsku. Na základe ústavy je oficiálnym úradným jazykom v krajine macedónčina. Podľa dodatku z roku 2001 je albánčina úradným jazykom v tých oblastiach, kde má albánska menšina aspoň 20-percentné zastúpenie.

V 120-člennom macedónskom parlamente má teraz vláda premiéra Nikolu Gruevského k dispozícii len 57 poslaneckých mandátov. Premiér Nikola Gruevski bude preto musieť vytvoriť novú koalíciu, ak sa chce vyhnúť predčasným voľbám, píše agentúra Associated Press.

Európska únia podporuje účasť etnických Albáncov v macedónskej vláde a nástojí na pokroku v riešení otázky práv albánskej menšiny predtým, ako začne s Macedónskom rokovania o vstupe. EÚ a NATO tesne zabránili občianskej vojne v Macedónsku v roku 2001. Šesťmesačné ozbrojené povstanie etnických Albáncov vtedy ukončili výmenou za rozšírenie práv albánskej menšiny.

Macedónsky premiér Nikola Gruevski je už pod tlakom aj pre vyše 15-ročný spor s Gréckom, ktorý sa týka názvu krajiny. Vláda v Aténach pohrozila, že ak sa krajiny nedohodnú, zablokuje proces pričlenenia Macedónska k EÚ a NATO, pripomenul srbský spravodajský server RTS.

Skopje nástojí na pomenovaní, ktoré je zakotvené v macedónskej ústave. Grécko je však proti a domnieva sa, že toto pomenovanie naznačuje teritoriálne nároky na grécku provinciu Makedóniu, rodisko Alexandra Veľkého.

Mediálny obraz nemal s realitou nič spoločného.
Rubrika: balkán 2008
Rozhovor s Dietmarom Hartwigom
Cathrin Schütz
Štáty ako USA a Nemecko zdôvodňovali uznanie protiprávneho odštiepenia Kosova s argumentom, že Srbsko kvôli etnickým čistkám kosovských Albáncov koncom rokov 1990 prehrali svoje morálne právo na Kosovo. Čo ste vy, ako očitý svedok v Kosove zažili?
Masívne, dokonca štátne usmerňované zločiny proti obyvateľstvu, ako etnické čistky mi neboli v čase medzi koncom r.1998 a vypuknutím vojny NATO, či už zo správ pozorovateľov, ako aj z rozhovorov s vedúcimi kosovsko-albánskymi politikmi, známe. Napriek tomu hovorili médiá neustále o bezdôvodnej brutalite srbských bezpečnostných orgánov proti obyvateľstvu. Zároveň zatajovali útoky samozvanej kosovsko-albánskej »Oslobodzovacej armády« UCK na štátne zariadenia a na srbské osoby. Mediálne informácie, ktoré som mal k dispozícii počas mojej doby v Kosove a potom, ukazujú obraz, ktorý nemá s realitou nič spoločného. Srbské bezpečnostné sily spravidla len reagovali na útoky UCK, tieto neboli vôbec bezdôvodné. Práve v čase neustále pribúdajúcich útokov UCK na juhoslovanské policajné a vojenské zariadenia sa srbská exekutíva pozoruhodne držala späť.
Na jeseň 1998 sa začala spomínať opcia útoku NATO na záchranu kosovsko-albánskeho obyvateľstva pred zúrením Srbov. Čo sa odohrávalo v Kosove 1998/99 ?
Od novembra 1998 existoval typický boj podzemnej armády proti štátu. Policajti a z času na čas aj funkcionári, ako starostovia a aj obyčajní občania boli UCK zraňovaní, alebo zabíjaní, odstreľované automobilové hliadky polície, ich trasy podmínované, útočené na policajné stanice a neskôr aj vojenské zariadenia. Teroristi pritom útočili zo zálohy, po útoku zmizli a zamiešali sa nenápadne medzi miestne obyvateľstvo. Bezpečnostné sily prehľadávali dediny a domy, aby zistili útočníkov. Často boli pritom odstreľovaní zo zálohy. To zasa eskalovalo reakcie – nezúčastnené obyvateľstvo sa dostalo medzi paľbu UCK a bezpečnostných síl. Dediny potom utekali skoro preventívne, po prepade na Srbov, zo svojich obcí.
UCK chcelo teda civilné obyvateľstvo zatiahnuť do svojho boja proti Srbom ?
S čo možno najväčším počtom údajne Srbmi zavraždených, chceli zrejme predviesť novinárom »ukrutnosti srbských bezpečnostných síl«. Obete UCK boli nielen Srbi, ale aj vlastní rodáci, ktorí pracovali pre srbskú správu, alebo pre srbských obchodníkov, alebo len neboli ochotní aktívne podporovať UCK.
Viete, boj proti neviditeľnému, ale nie nečinnému nepriateľovi patrí medzi najťažšie policajné a vojenské operácie. Cca od polovice januára 1999 zavraždila UCK denne priemerne dvoch policajtov a ďalších ťažko ranila. Tým sa čoraz viac provokovala a podporovala odveta exekutívy. Existovalo aj opodstatnené podozrenie, že UCK sledovala cieľ nazávislého Kosova bez srbského obyvateľstva.
Od februára 1999 muselo byť väčšine politikov jasné, že vojna proti Srbom otvorí »Pandorinu skrinku«. Dalo sa očakávať, že vojna povedie ku chaosu a narastajúca nenávisť na oboch stranách sa odreaguje kriminálnymi prechmatmi. Som presvedčený, že až vojna NATO vytvorila možnosti pre zločiny, ktoré boli v tejto dobe spáchané.
William Walker, svojho času vedúci pozorovateľov OSZE v Kosove, tvrdí, že by sa dnes nehovorilo o nezávislosti Kosova, ak by predtým nebolo žiadneho Miloševiča a žiadne masakre na civilistoch.
Počas jeho doby v Kosove použil Walker len raz výraz »masaker« – zhruba dve hodiny potom, čo v dedine Račak boli nájdení mŕtvi. Bez akejkoľvek indície tvrdil na mimoriadne narýchlo zvolanej tlačovke, že „masaker“ spôsobili Srbi. Walker je politický úradník a príjmateľ pokynov vlády USA. USA vtedy kosovským Albáncom dávali nielen nádeje a prísľuby, ale aj materiálne a logisticky podporovali budovanie UCK. Račak konečne poslúžil NATO ako spúšťač vojny. Ak Walker menuje teraz Miloševiša ako dôvod vojny a dôvod pre nezávislosť Kosova, tak je to len jeho vlastné politické a osobné vysvedčenie ubohosti.
Bývalý dôstojník Bundeswehru Dietmar Hartwig bol vedúcim Kosovského regionálneho úradu európskej pozorovacej misie ECMM. Až krátko do útoku NATO na Juhosláviu v marci 1999 bol on a európski pozorovatelia priamo na mieste

Macedónska vláda sa dohodla s opozíciou.

Macedónska konzervatívna vláda dnes oznámila, že dosiahla dohodu s opozičnými stranami, čo jej umožní zostať pri moci až do aprílového summitu NATO.
Bývalý juhoslovanská republika dúfa, že bude pozvaná za člena aliancie na summite 2.-4. apríla v rumunskej metropole Bukurešť. Konzervatívna koalícia premiér Nicolu Gruevského stratila väčšinu v parlamente, keď strana etnických Albáncov vystúpila vo štvrtok z koalície.

Gruevski dosiahol dohodu s opozičnými stranami dnes - s cieľom udržať sa pri moci do summitu NATO. Demokratická strana Albáncov vo štvrtok vystúpila z macedónskej vládnej koalície, čím uvrhla iba 18 mesiacov trvajúci kabinet premiéra Nikolu Gruevského do vážnej krízy. Prezident Branko Crvenkovski uviedol, že kríza prichádza v ten najnevhodnejší čas pre krajinu a Macedónsko sa musí sústrediť na kľúčovú otázku, a tou je pozvánka do NATO.

DPA podmienila svoje zotrvanie v koalícii okamžitým uznaním nezávislosti susedného Kosova, poskytnutím sociálnej pomoci bývalým albánskym rebelom a vyhlásením albánčiny za druhý oficiálny jazyk.

Premiér Gruevski je už pod tlakom aj pre vyše 15-ročný spor s Gréckom, ktorý sa týka názvu krajiny. Vláda v Aténach pohrozila, že ak sa krajiny nedohodnú, zablokuje proces pričlenenia Macedónska k EÚ a NATO. Skopje nástojí na pomenovaní, ktoré je zakotvené v macedónskej ústave (Republika Makedonija). Grécko je však proti a domnieva sa, že toto pomenovanie naznačuje teritoriálne nároky na grécku provinciu Makedóniu, rodisko Alexandra Veľkého.