Najstariu odpove na otázku Kto sme? nájdeme v iadosti predloenej
Slovenmi v r. 862 byzantskému cisárovi Michalovi III. V nej sa hovorí: "Rostislav,
kazj slovesk s Svetoplukom poslaa... a my, Sloveni [teda Slováci], prostá a," o
Pogorielov prekláda ako ...my, Sloveni, jednoduchí udia3 a Vraga ako my Slovieni
sme prostý ud."4
V tejto iadosti sa poslovia identifikovali ako Sloveni a v skromnosti sa
kvalifikovali ako prostá a, jednoduchí udia, prostý ud. Zdalo by sa, e a
je ud, ktorý je prostý, jednoduchý, skromný, obyajný. Prostý vojak je vak ten bez
hodnosti a prostý lovek je lovek bez vzdelania, bez rafinovanosti, ktorá je výsledkom
kultivácie ducha. ie: prostá a by mal by ud bez vzdelania, nekultivovaný ud.
Pocit toho istého významu nám vak dáva u samotné slovo a a to aj bez adjektíva
prostý. Slovanskú etymológiu, ktorá by tento význam slova a vysvetlila
nepoznáme a odkazy na tzv. praslovaninu sú len odkazmi na historicky neexistujúci
jazyk, ktorý pouívame ako barlu v situáciách nevedomosti. a vak nájdeme v
tamilskom aĽa, ,chudoba vedomosti ie ,nevedomos. aĽan je ,nevedomá osoba,
........
,nevedomý alebo nevzdelaný lovek,5 a tu, v tamilskom aĽa je bezpochybný zdroj
slovenskej ade. Slovenské náreové ado a adúch z Turca navye upresuje význam
ade ako ,loveka (udí, detí) tmavej pleti,6 ím sa úas tmavých Tamilcov alebo
Dravidov na etnogenézi Slovenov utvrdzuje. Ich úas potvrdzuje dlhý list slov ako
tesár, mikár, pia pre enský orgán zrodu, jarok, boh, at. Otázkou je, kedy a akým
spôsobom sa tamilsky hovoriaci Dravidi dostali do Strednej Európy, aby tam
ovplyvnili vývoj miestneho obyvatestva?
Vysvetlenie nájdeme v starodávnom kutaní medi a cínu a s tým spojenej výrobe
bronzu v dobe bronzovej, ako aj v obchode s bronzom a s jantárom. Tým sa vak kvôli
nedostatku miesta tu zapodieva nebudem.
Pokia ide o kúové mená Sloven (Slovák) alebo Slavian/Slav/Slovan, nevie sa
doteraz, i je v nich koreom ,slovo', alebo ,sláva', alebo i sa jedná o nejaký iný kore.
......
Oxford English Dictionary vychádza z domnienky, e poiatkom vetkého je slovo
,sloviti', ktoré znamená ,hovori',7 a je v tejto domnienke nasledovaný niektorými
slovenskými i inými autormi.8 No eský etymologický slovník priznáva, e meno
Slovan (Slovák, slovenský, Slovinec) je "dosud pevn nevyloeno."9 Väina
odborníkov sa domnieva, e najstarou formou je slovni // sloveni // slovani a e
koreom je slov-.10 Staré grécke formy Sklaveni () a Stlaueni (),
ktoré neobsahujú diftong ie podporujú formu Sloveni pred formou Slovni.11 afárik a
Dobrovský odvodzovali meno Slovne zo slova ,slovo a vysvetovali ho ako udia
hovoriaci tým istým jazykom,12 no bolo by to vemi divné, keby tejto etymológii boli
oni sami verili. Mnoho velijakých etymológii bolo navrhnutých, ale iadna nie je
presvedivá. Preto sa nimi ani zaobera nebudem. Prejdem radej na etymológiu
historicky najpravdepodobnejiu, ktorú vak zatia nikto nenavrhol.
.........
Slovania súc jedinou jazykovou rodinou národov, ktorá poiala svoje meno
väine európskych jazykov so zmyslom otrok/otroci, zrejme v onej rannej dobe nebolipríli výrení a repekt vyvolávajúci orátori. Urite to neboli "lide ,mocní slova,
hovoící'", ako vykladá meno "Slovni eský etnológ Váa."13 Neboli to ani udia
,tichí, za ktorých ich má A. Brückner, ke odvodzuje Sloven od Gothského slawan, o
znamená ,by ticho.14 Preto odvodzova ich meno iste zo slova 'sloviti' sa nezdá by
dostatone odôvodnené. Mimo toho, udia od dreva sú drevári a nie dreveni a liatci
olova sú oloviari a nie oloveni; teda aj udia od slova by mali by Sloviari a nie
Sloveni. Zrejme sa tu jedná o viacej ne ,sloviti', avak Slavistika nám nevie poveda,
o o. Jediné jazyky mimo slovanských, v ktorých sa nájde kore slova ,slovo' v tej istej
morfologickej aj významovej podobe, sú dravidské: teda jazyky, ktorými sa dnes
hovorí (mimo nedávneho exilu po svete) len v junej Indii a v Baluistane, ale ktorými
sa v 3. a 1. tisícroí pred Kristom hovorilo po celej Indii, zasahujúc a do Skytho-
Sarmatskej (Západosakskej)15 oblasti nad Hindu-Kuom, a pozd pobreia
Erytrejského mora (severozápadná as Indického Oceánu) a po Arábiu, Ethiopiu a
Ezion Geber; a v 2. a 3. tisícroí pr. Kr. od Indie a po Mezopotámiu, ak nie aleko
irie, zasahujúc a do oblasti Stredozemného mora.16 V najstarom dravidskom
jazyku, tamiline, ako aj v mladej kannaĽine a malajálamine, sol- (solv-, ) [kde zmena zo sol- alebo solv- na slo- alebo slov- je otázkou benej, slovanskej
zvukovej premyky, e. g. solnce slnko, so slaný]17 znamená ,slovo', ,termín',
,príslovie', ale aj ,chvála' a ,velebenie'; tie ,poveda', ,hovori', ale aj ,chváli' a
,velebi'.18 Tieto významy sa prekvapivo presne zhodujú s významami naich slov
slovo, sloviti, sláva, slaviti. Prekvapenie by sa dalo nulifikova, keby tu ilo o
sanskritské slovo, ale sol je bezpochybne slovom dravidským. e táto a neuveritene
blízka zhoda medzi zdanlivo teritoriálne vemi vzdialenými jazykmi nie je len
náhodou, sa dá podoprie slovenským slovom ,tesár (a takých sú tucty), ktoré má svoj
nepochybný pôvod v tamilskom slove tassar, ,tesári'. Profesia tesárov je jedna z
najstarích. Bez tesárov je celý systém hradísk a pevnosti v Karpatskej kotline cez
tisícroia priam nemyslitený.19 Slavistika si s naím tesárom ani s naím slovom zatia
neporadila, preto aj pôvod a význam mena Sloven, Slovák, Slavian je zatia
nerozrieeným tajomstvom. Je to dôsledok historiografického zaháania a neinnosti,
o sa v tamiline vyjadrí slovom smi20 a v tomto slove nie je ako rozpozna
slovenskú theriomorfnú (zvieraciu) predstavu zaháania, ,somára.
Dalo by sa poveda, e doterajie zháanie sa Slavistov po zdroji naich mien
viedlo len z blata do kalue a nikto si nevimol, e práve v tej kalui sa dá nájs stopa k
solu-, solli- jazyku, z ktorého tieto mená pochádzajú. Ve slovenská kalu alebo ,kalua nie je
ni iného ne tamilské slovo kalui, znamenajúce ,kalu, ,pinavá voda, ale aj ,potok,
,povode alebo ,nadbytok vody, o je zdrojom kalui.21 Zrejme, styky starých
Slovenov s Dravidmi boli intímne. Toto jasné spojenie sloveniny a slovanských
jazykov s dravidskými jazykmi naznauje v uisujúcich termínoch, e ich vek je
aleko starí a ich teritorialita aleko rozsiahlejia, ne sa im dnes v slavistických i
iných kruhoch pripisuje, t. j., e slovanské jazyky sa vyvinuli a rozírili len v 5. 6.
storoí po Kr. v pomerne malom území medzi Odrou a Dneprom, 22 alebo ete
menom, medzi Vislou a Dnestrom. Posledná uebnica Djiny eských zemí (1995)
dokonca kontatuje, e nejzazí západní hranice na Labi a Mohanu dosáhla slovanská
vlna a v 8. století.23 Teórie tak neskorého vstupu Slovenov na scénu histórie vznikli z
úzkoprsého dejepisectva, ktoré povaovalo prvú zmienku o ich mene Sloveni
(Sclavini) v práci Pseudo-Caesaria Naziánskeho (Pseudo-Caesarius Nazianus) zo
zaiatku 6. st. po Kr. za poiatoný bod ich existencie.24 Konene, Rusi sa z tejto
plytkej pasce dnes u oslobodzujú a hovoria o monosti, e ich predkovia prili do ich
zeme aspo 800 rokov pr. Kr. z Kaukazu.25 Preo z Kaukazu a nie z Gibraltáru nie je
mi jasné.
|